So 154 koňmi výkonu a dobrou ovládateľnosťou je Honda CBR954RR Fireblade pomerne dobrým strojom pre ďalšiu úpravu. Wenley Andrews sa do takejto práce pustil a získal skutočného Street Fightera, ktorý ale dokáže zapôsobiť aj medzi milovníkmi cafe racerov.

Wenley Andrews o tomto projekte začal premýšľať už pred ôsmimi rokmi: „Bol som naozaj zapálený do street fighterov, dokonca som mal nejaké vlastné súčiastky vyrobené, bez toho aby som mal motorku. Celú stavbu som mal v hlave a na papieri.

Potom Wenley kúpil Triumph Bonneville, upravil ho a rozbehol vlastnú firmu. Motorka sa dostala do podvedomia ľudí a presne v tej chvíli sa tiež začínala rozbiehať vlna milovníkov café racerov. Wenleyho vášeň pre Street Fighterov ho ale nikdy neopustila, takže si minulý rok kúpil Hondu CBR954RR Fireblade z roku 2004, ktorý mal najazdené málo kilometrov, a rozhodol sa zmiešať svoje pôvodnej myšlienky so svojimi novými nápadmi.

A tu je jeho konečný výsledok „retro-fighter„, ktorý Wenley nazýva „The Angry Birds.“

Pozbieral som diely už pred rokmi, z pivnice svojich rodičov a oprášil pavučiny. Boli rovnako tak dobré ako nové diely.

Medzi niektoré tieto diely patrili napríklad vidlice a zadná kyvka z Hondy VFR. Predný ráfik bol rozšírený, aby sa tam vošla 180 pneumatika, a predné vidlice boli posunuté ďalej od seba, okuliare riadenia sú na mieru a opracované na CNC. „Stálo to veľa úprav všetkého okolo, aby sa dopredu dostala tak obrovská pneumatika.

Zadná kyvná vidlica bola tiež upravená, aby sa tam vošiel automobilový ráfik s 240 pneumatikou. „Toto nie je v základe určite jednoduché urobiť. Viem, že to urobilo veľa ľudí, a za to majú môj obdiv,„dodáva Wenley.

honda-cbr-retro-streetfighter-2016-06

Rovnako ako väčšie rozmery kolies, za pozornosť stoja aj kapoty. „Na začiatku som chcel urobiť čistého Street Fighter – s maskou okolo predného svetla a špicatým zadkom, ale akonáhle som začal stavať Triumph, mal som v hlave tému retro café racer, takže som sa rozhodol hodiť do retro štýlu sedlo a predné svetlo.

Wenley k tomu dodáva, že to bol veľký hazard, ktorý sa vyplatil. Dokázal totiž získať všetko, čo potreboval aj vďaka spolupráci s Billym Kuykenom.

Na liste potrebných dielov, ktoré bolo nutné vyrobiť, bol nový podsedadlový rám, aby zodpovedal navrhnutému koncu motorky. Vzniklo aj množstvo ďalších menších detailov, ktorých si pravdepodobne dosť ľudí nevšimne, ako sú napríklad úpravy nádrže, sanie, predný blatník, ktorý bol ručne vyrobený zo sklených vlákien, nové svetlá a mini smerovky od Motogadget a ďalšie.

Riadidlá bola vyrábané na zákazku. Wenley nechcel obyčajné vytiahnuté niekde z regálu, takže si ich vyrobil sám a pridal k nim aj štýlové blinkre a zrkadlá. „So smerovkami na koncoch riadidiel musia drôty prechádzať skrz plyn, to je to tajomstvo.“

Poslednou vecou na zozname bol vlastný výfukový systém. Ten má podobné nastavenia ako to, ktoré Wenley použil na Bonneville: „Chcel som ísť štýlom, že vyzerá ako brokovnica pod zadkom.“

Pokiaľ ide o sfarbenie, tak celý rám a ďalšie diely sú v čiernej, ale na dokončenie hlavných dielov bol pozvaný maliar Jack Johnson. „Chcel som retro tému s nádychom oranžovej. Prečo oranžová? Pretože akonáhle bolo dokončené sedlo, videl som Lamborghini s oranžovým prešívaním na sedle. Takže som povedal Andreowi De Bono z Beyond Trim, aby to vyzeralo rovnako.“ Aj o tom svedčí Wenleyho zmysel pre detail. Na záver chce Wenley poďakovať Billymu Kuykenovi a maliarovi Jackovi Johnsonovi, bez ktorých by toto dielo nedokončil.