Test

Áno, letí to – prvý prototyp bol predstavený v roku 1992, o rok neskôr sa dostal do výroby. Počas tých rokov samozrejme prešiel Monster množstvom úprav, množstvom rôznych motorizácií, od šesťkila až po súčasnú najväčšiu tisícdvestovku. Avšak stále ho ľahko rozpoznáte od ostatných naked bikov, jeho konštrukcia je, aby som použil módny obrat, ťažko nadčasová. A ani Monster 821, ktorému sa pozrieme na zúbok dnes, nie je výnimkou.

ducati-monster-821-10

Monster 821 zastupuje u Ducati „zlatú strednú cestu“, pod ním nájdeme v rebríčku objemov novinku pre rok 2017, Monster 797, nad ním sa potom týči model 1200. Stredná cesta v tomto prípade ale neznamená, že by išlo o niečo ošideného, to ani omylom, len proste nie každý potrebuje krotiť ultimatívny liter a uspokojí sa so slabším strojom. Teda, slabším v porovnaní s tisícdvestovkou, ono 112 koní, ktorí cválajú v motore 821, zas tak málo nie je. Oným motorom je tu logicky dvojvalcová Testastretta (valec do L) s objemom 821 ccm.

ducati-monster-821-11

Ak očakávate chladenie vzduchom, rovno na neho zabudnite, v súčasnosti je využívané kvapalinové chladenie a rovnako tak, či máte Monstera spojeného s klasickým, charakteristickým zvukom suchej spojky – tá sa odobrala do dôchodku už dávno. Takže rachot, ktorý bol pre Ducati Monster typický (a ktorý pravoverní Ducatisti milovali a ktorému sa naopak okolia vysmievalo), budete počuť len u starších modelov, nie u Monsteru 821.

Čo sa však do dôchodku neodobralo, sú základné dizajnové prvky, čiže guľaté svetlo, pomerne vysoká, zaoblená nádrž a hlavne rúrkový rám, kde súčasť nosnej konštrukcie tvorí i motor. Navyše je tu, v prípade 821, už v základe aj pekná krytka sedla spolujazdca. Ale koniec chodenia okolo horúcej kaše, skúsime sa zviesť.

Vzhľadom na to, že sedlo sa u Monsteru 821 dá nastaviť a najnižšiu možnosť je 785 mm, sa ani jazdci s menšou postavou nemusia obávať, že by nedosiahli na zem. Ani prevádzková hmotnosť nie je nijako stresujúca, 205 kg s bandou plnou benzínu zvládne snáď každý. Ako prvá vám do oka padne prístrojovka – tá teda nedisponuje TFT displejom ako väčší (a logicky drahší) brat, musíte sa spokojiť len s LCD, ale aj tak sa z neho dozviete všetko, čo potrebujete vedieť.

ducati-monster-821-19

V jej hornej časti sú umiestnené kontrolky, uprostred displeja je ukazovateľ rýchlosti, naľavo od neho zvolený jazdný režim, napravo úroveň kontroly trakcie a ABS, v hornej časti otáčkomer, dole potom ďalšie údaje – tripmaster, spotreba, teplota atď. Prístrojovku (a nastavenie jazdných režimov, ABS atď.) ovládate na ľavej rukoväti. Chce to spočiatku trochu cviku, ale nejde o nič, čo by vás iritovalo ešte po týždni jazdenia. Prístrojovke sa dá vytknúť vlastne len jediná vec a tou je otáčkomer, mohol by byť výraznejší.

Jazdná pozícia je pohodlná. Toto keď sa napíše, vzniká dojem, že tu sedíte ako v kresle pred televízorom. No, tak do kresla má tunajšie sedlo síce veľmi ďaleko, ale pohodlné napriek tomu je. Ducati sa za roky piplania s Monsterom podarilo dosiahnuť perfektného kompromisu medzi športovou pozíciou a komfortom. Dá sa povedať, že všetko je tu „tak akurát“. Tak akurát široké riadidlá, tak akurát sklon nad nimi, tak akurát pozícia stupečiek, kedy máte pri riadení bezvadný cit a zároveň nemáte dojem, že ešte kúsok a kopne sa nohami do vlastných uší. Dávam jedničku.

ducati-monster-821-35

Motor, ako som už písal, nie je žiadny divočák, ale tiež nejde o žiadnu lenivú lemru. Opäť ide z môjho pohľadu o veľmi šikovný ťah značky, pretože tu zažijete síce onen „Ducati charakter“, zároveň ale menej skúseného jazdca nevydesí príval agresivity, ako u súčasnej najväčšej obludy, Monsteru 1200 R. Nechcem písať, že ide o pohodovú motorku, s ktorou bude jazdiť dedo na ryby a babka do cukrárne na trubičky, to by som ju degradoval, ale nie je tu tá ostrá dravosť. Monster 821 jednoducho pôjde tak, ako budete chcieť vy – pohoda? Ok. Zakúrime pod kotlom? Ale hej, prečo nie.

ducati-monster-821-01

V tom je jeho veľká prednosť. A dá sa povedať, že tejto filozofii je tu podriadené všetko. Od veľmi dobre poskladanej prevodovky (a na taliansky stroj až nezvyčajne presnej) cez radiálne monobloky Brembo M4.32, tri palivové mapy: Sport, Touring a Urban, kedy logicky tá posledná je najmiernejšia, až po nastaviteľné ABS 9MP a osemstupňovú kontrolu trakcie. Pridajte si k tomu antihopingovú spojku, ktorá zamedzí pri neobratnom podradení bloknutiu zadného kolesa a musí vám byť jasné, že ak niečo kolosálne nezvrtáte, ste v pohode, suchu a bezpečí. A ani k tomu nepotrebujete Always.

ducati-monster-821-29

Výraznou vlastnosťou Monsteru 821 je obratnosť. Prešmykne sa mestom, nabehnete na okresky … a všade ste kráľom. Ak navolíte režim Sport, pokazíte náladu i jazdcom na silnejších strojoch (tých 112 koní vám k tomu bude stačiť a bezmála 90 Nm krútiaku tiež) a oni budú v ušiach ešte dlho počuť zvuk, vychádzajúci z dvoch koncoviek výfuku vášho Monsteru. Mimochodom, len na okraj: pekný zvuk, ale aj tak by som koncovky vymenil za Termignoni, k Ducati tieto laufy jednoducho patria. Na diaľnici to už zákonite taká hitparáda nie je, ale to sa ani nedalo čakať, vzhľadom k absencii hoci minimalistického veterného štítku. Napriek tomu by som ho sem ale nepchal, Monster má byť surový a strohý a diaľničná maximálka okolo 150km / hod. (teda rýchlosť, ktorou sa dá ísť dlhšiu dobu, bez toho aby vám vietor urval hlavu) zas tak nízka nie je. Proste sťažovať si u naked biku na to, že na mňa pri rýchlej jazde fúka, mi príde rovnako nezmyselné, ako kvíliť, že sa nedá s chopperom dosť dobre jazdiť motokros.

ducati-monster-821-13

Nižšie diaľničné maximum ale neznamená, že by som s Monsterom 821 nevyrazil na dovolenku – pohodlný je na to dosť. Len by som jednoducho zvolil zodpovedajúcu trasu, najlepšie po kvalitných okreskách. A tým sa oslím mostíkom dostávam k segmentu, o ktorom som sa doteraz nezmienil, a ktorým je tlmenie. Zadný centrálny tlmič sa nastaviť dá, predná USD vidlica nie. Je to chyba? No, pre ortodoxných „mekánikov“, ktorých hlavnou kvalifikáciou je vlastníctvo skrutkovača, určite áno, pre mňa ani veľmi nie. Ani na horšom povrchu sa mi nestalo, že by Monster začal nejako výrazne jančiť, aj továrenské nastavenia pobrali menšie nerovnosti vcelku elegantne a povedal by som, že ide – medzi motorkami s nenastavitelným predným tlmením – o lepší priemer. Takže dvojka … teda dve mínus, dobre. Ak by ste napriek tomu nastaviteľné predné tlmenie chceli, môžete siahnuť po verzii Stripe – okrem krajšieho lakovania (ten biely pruh je fakt luxusný) a veterného štítku dostanete práve aj nastaviteľnú prednú vidlicu. Ale zaplatíte taky o liter navyše.

Keď to celé zhrniem, Monster 821 zrejme nikoho neurazí. Čakáte teraz, že napíšem, že ani nenadchne? Tak tentoraz čakáte márne, pretože si naopak myslím, že tých nadšených bude dosť a dosť. Ide o mašinu, ktorá nespôsobí menej skúseným traumu na celý život a asi nikto sa kvôli nej nebude v noci hrôzou budiť. Zároveň si na nej dobre zajazdí aj ten, kto už nejaký čas drží riadidlá pevne v rukách. Jediné, čo by sa – pre niekoho – dalo spomenúť ako nedostatok, sú čiastočné vibrácie motora pod 4000 otáčok za minútu. Testastretta sa holt musí trochu viac točiť. Nejde o chybu, ale o vlastnosť vidlicového dvojvalca, prípadne všetkých dvojvalcov a osobne to na nich mám rád. Avšak … ak vám sebemenšie vibrácie vadia, mám pre vás radu: kúpte si bicykel. To nevibruje vôbec.

ducati-monster-821-32

Hodnotenie

Klady

Zápory

+ Prijemný motor
+ Nastaviteľné sedlo
+ Krytka sedla v základe

– Oproti Monsteru 1200 má len LCD displej
– Predné vidlice nie sú nastaviteľné
– Otáčkomer by mohol byť výraznejší

Pokračujte v čítaní v ďalších kapitolách:

nasledujúca kapitola »Technické parametre