Test

Harley-Davidson Bratislava

Harley-Davidson Bratislava - 1. Autorizovaný dealer na Slovensku

Predajňa motocyklov, dielov a oblečenia Harley-Davidson v Bratislave na Rebarborovej 1/B.Viac info: www.harley-davidson-bratislava.skE-shop: www.harley-eshop.sk

Toto ale môže zaujímať ľudí aspoň trochu technického zamerania a tých nie je väčšina. Vo vzťahu k harleyom bazírovanie na technikáliách nikdy nebolo tou hlavnou motiváciou, prečo sa o tieto motorky vôbec zaujímať. Preto aj písanie o nich nie je jednoduché pre žiadneho žurnalistu. Svet cruiserov je totiž iný, nepodlieha (toľko) honbe za výkonmi, väčšiu úlohu hrajú dizajn, štýl, história značky a nikomu sa nechce celú túto povedačku uvádzať zakaždým, keď testuje niečo s dlhšou prednou vidlicou.

hd-low-rider-s_1067

Tisícosemstovka Screamin ‘Eagle Twin Cam 110 v ráme série Dyna s vizuálne dramatickým otvoreným saním má o 18 koní vyšší výkon ako predchádzajúca sedmnáctistovka. To je sakramentsky veľký posun! Človek by sa len radoval. Lenže tu máme hlbšiu problematiku, schizma túžby po výkone versus tradičné vlastnosti harleyáckych motorov. A tie po dlhú dobu oplývali obrím krútiacim momentom takmer od voľnobehu. Pôsobilo to s nadsádzkou až tým dojmom, že akonáhle ste sa rozbehli, nemuseli ste už skoro myslieť na to, aký máte zaradený kvalt. Odvrátenou stranou bolo, že človek zvyknutý na výkonnejšie točivejšie motory čakal, že sa s rastúcimi otáčkami „niečo deje“. Lenže v tomto prípade spoznal, že v druhej polovici otáčkomera sa už nič nedeje a skutočne môže mykanie s kvaltovačkou nechať plavať. Je to silne zakorenená predstava a to, že sa súčasť podstaty Harleyov mení, je pre mňa významnejšia informácia ako akýkoľvek banálny doplnok, na tom ktorom modeli.

Nová tisícosemstovka je teda prvý Harley, u ktorého som riešil, ktorý mám zaradený kvalt. Čuduj sa svete, musel som podraďovať!!! Keď som prekonal prvotné prekvapenie a zvykol si na to, užíval som si masívny záťah rastúci spoločne s otáčkami (do zápisníka som si dokonca napísal, že to ide fest, až z toho ide strach). V niektorých chvíľach si na takto veľkom dvojvalci hovoríte, že je to až nechutne silné a rýchle, masaker, bomba, emócie s vami zakývajú. Faktom je, že zasa tak rýchlo neletíte. Ako vzhľadom k obrej hmotnosti stroja, ktorú so sebou vláčite, tak vzhľadom k podvozku.

hd-low-rider-s_1096

Opäť je nová konštelácia značným posunom, ale ak by ste ho chceli porovnávať s cestovnými motorkami, ich komfortu zo svojej podstaty ani nemôže Low Rider S dosiahnuť (zdvih zadných tlmičov len 5,4 cm). Takže rany od väčších dier do vášho zadku sú na dennom poriadku. Lenže tu ide rovnako ako u mnohých ďalších vecí o to, že viete, na čom idete, a chápete, prečo to funguje práve takto. Na tento tvrdší podvozok som si v dobrom spomenul o pár týždňov neskôr, keď som na jednom cestovnom endure postrádal takmer akékoľvek informácie od podvozka. Každá minca má dve strany – tu máte síce tvrdolína, zo zadku naklepaný schnitzel, ale zase viete, čo sa pod vami deje.

Za riadidlami máte super pozíciu, aj vďaka presne širokým riadidlám takú akčnú, jeden by skoro z úst vypustil slovo športový, ale to mi u 305 kg ťažkej motorky jednoducho vždy príde ako preháňanie. Vďaka riadidlám a geometrii je ale na svoju hmotnosť motorka dobre ovládateľná, s nízkym ťažiskom sa aj krásne nakláňa a rozmery pneumatík na ráfikoch sú dobre zvolené, motorka sa ani nezatvára, ani do zákrut nepadá. Vskutku mohli na model „S“ zapliesť moderné nízkoprofilové gumy, to bez debaty… stupačky neškrtajú hneď, takže si môžete užiť aj obstojné náklony. Keď podraďujete na trojku, dvojku, jedničku, obrý motor vám na moment zablokuje koleso, takže na vode je dobré si dávať pozor, predsa len riadite skoro dvojlitrového macka a nie prdítko.

hd-low-rider-s_1114

Krásne jednoduchý dizajn poteší, dokonca aj oceňujem zlatistú farbu na ráfikoch Magnum Gold Split (jasné, vo svete H-D má všetko romantický názov…) a v logu, okrem všadeprítomnej čiernej. Čo ma naopak neuveriteľne vytáčalo, bola prítomnosť všetkých informácií na nádrži. Rovnako ako neviem, z akého dôvodu sú spínače smeroviek pre každú stranu na inej strane riadidiel. Keď si nie ste istí, že máte vypnutú smerovku, musíte skloniť hlavu, aby ste sa pozreli na nádrž, a to vás v hustej premávke zrovna nenapĺňa pokojom.

A tlačidlo klaksónu nesmiete hľadať, musí byť tam, kde ho intuitívne okamžite nahmátnete, pretože niekedy je včasné zatrúbenia celkom potrebná bezpečnostná vec. Namiesto tlačidla húkačky na vás trčí hneď pri palci klitoris tempomatu, super. Na ten si rád siahnem v kľude niekam ďalej, pretože tempomat spúšťam vo chvíli bezpečnej. Kiež by konštruktéri dali aspoň kontrolky za malú kaplnku, kde v tejto chvíli len tvrdne čierny plastový kryt. Taký multifunkčný displej v štýle ZX-10, to by bola revoluciééé! Tá kapotka je mimochodom tiež pekná, odkazuje na desiatky rokov staré pokusy o aerodynamické prvky na starých dragsteroch.

hd-low-rider-s_1110

Čo určite stojí za pochvalu, je tempomat. Minimálne vám pomáha dodržiavať legálne rýchlosti, pretože inak vás motor nutká a furt by ste zrýchľovali. Jeho ovládanie by ale mohlo byť pokojne zvrchu krabičky, pretože ho nepotrebujete tak, ako húkačku. Skvelý je tiež alarm a bezkľúčový systém. Ak idete niečo len rýchlo vybaviť a nechce sa vám zamykať predná vidlica, jednoducho zastavíte a idete, s guľatou krabičkou vo vrecku. Akonáhle sa vzdialite od motorky, automaticky sa zapne alarm. Pohodlné, a chráni to váš stroj, aj keď ho zabudnete zamknúť.

hd-low-rider-s_1087

Aby som to zhrnul, Low Rider S je pre mňa obrovským prekvapením. Podľa mňa sa Harley konečne vydal cestou ladenia motorov, ktorú veľa jeho tradičných zákazníkov nebude úplne chápať, ale tento krok bol nutný. Najskôr bude potrebné vybalansovať rozpor medzi charakterom motora zameraným na záťah skoro od voľnobehu a večnú potrebou väčších výkonov, ktorým hádžu polená pod nohy aj nezmyselné euronormy. Vyrobili motorku, ktorá ide hrozivo, pritom je úhľadná, relatívne pohodlná, má ABS, takže je aj viac-menej bezpečná, a hoci nie je najľahšia, ovláda sa príjemne (až na vytláčanie z garáže).

hd-low-rider-s_1099

Pre mňa osobne je zvezenie na Harleyi vždy veľkou zábavou, malým sviatkom. Pre ich hmotnosť by som si ich do garáže asi nikdy nekupoval, ale niekoľko citových momentov ma vždy dostane do kolien a cítim, že ich milujem. Jeden z tých momentov je, keď dôjde na tankovanie. Postarom odskrutkujete nezamknuté viečko a tankovaciu hadicu strčíte do nádrže z plechu. Ako krásne to znie! Nemyslím slovo plechová nádrž, ale ten zvuk kovu hadice a kovu nádrže, keď o seba ťuknete. Došlo mi, že mi ten zvuk vždy pripomenie film Bezstarostná jazda (mám to radšej v angličtine, EasyRider, čo podľa jednej legendy s jazdením nemá nič spoločné…). Scéna, kedy Fonda s Hopperom tankujú, v nádrži schované všetky prachy z posledného kšeftu, a idú krajinou v ústrety neznámu. Film o podstate slobody v našom vnútri. Ďalšia citovka je pohľad na ľudí, keď čakáte na prechodoch, až prejdú ulicu so svojimi myšlienkami. Vy si užívate bublanie pod zadkom, v hlave čisto a na perách úsmev pre celý svet. To je to, čo som čakal, a bezo zvyšku som to dostal. A z toho mám radosť.

Hodnotenie

Klady

Zápory

+ úhľadný design
+ brutálne skvelý motor
+ dobrá pozícia jazdca
+ zŕkadlá nevibrujú a je v nich dobre vidieť
+ alarm a tempomat
+ senzor ABS je ukrytý v ložisku kola – pekné

– podvozok je dosť tuhý
– nezmyselne umiestnené ovládače smeroviek a klaksónu
– na budíky nie je vôbec vidieť, sú pred pupkom na nádrži

Pokračujte v čítaní v ďalších kapitolách:

nasledujúca kapitola »Technické parametre