Test

Musíme si pomaly začať zvykať, že podarený dizajn už dávno nie je len výsadou Talianov. Tento Crossrunner sa proste podaril. Motorku sme na testovanie dostali naviac so sadou Adventure, ktorá štandardný model rozširuje o dvojicu bočných kufrov s jednoduchým systémom upínania, trubkový rám a hmlová svetla, ktoré proste neprehliadnete. Honda nezabudla ani na centrálny stojan, ktorý ocení každý cestovateľ. Čo hovoríte? Tiež sa vám s touto sadou páči ešte viac?

MG_8960

Oproti predchádzajúcej verzii Crossrunnera,  motorka je  hodne zmenená. Inžinieri Hondy si pohrali s motorom – dostali z neho o 4 kone vyšší výkon, o 2,2 Nm vyšší krútiaci moment a zároveň vylepšili spínanie systému VTEC. Celkovo Crossrunner narástol o 25 mm do výšky a má o 11 mm dlhší rázvor. Došlo aj k zmene umiestnenia chladiča z boku motoru pred motor, vďaka čomu je motorka užšia. Pre zníženie váhy potom ešte bol zmenený  rám  pod sedlom, po novom je namiesto oceľových rúrok z hliníku.

Na motorke na prvý pohľad zaujme spracovanie, pretože všetko do sebe pekne zapadá a na ničom nemáte pocit, že by sa šetrilo. Za zmienku rozhodne stojí  predné LED svetlo. To v noci rovnako dobre svieti, ako cez deň vyzerá. Trochu nás prekvapilo, že ochrana proti vetru nie je nastaviteľná. To sme ale len hľadali špecialitky ešte pred prvým zasadnutím za riadidlá. Po prvej jazde nám bolo  jasné, že štítok plní svoju funkciu veľmi dobre aj bez nastavovania, a to aj pri výške 192 cm, ktoré máš náš redaktor. Široké a pohodlné sedlo je na nášho takto vysokého redaktora, a to aj v jeho vyššej pozícii, keďže sa dá nastavovať, celkom nízko a nohy mali  ostrejší uhoľ, oproti iným cestovným motorkách. To samé u spolujazdca, ktorý má kolena o niečo vyššie ako zadok, čo môže byť pri dlhších cestách celkom nekomfortné. Oproti tomu riadidlá sú pekne široké a padnú presne do rúk.

MG_8987

Čo z pohľadu jazdca určite oceníte, je displej. Zo začiatku sme si mysleli, že je dotykový, ale on sa len tak tvári. Využíva technológiu reverzného LCD s bielym podsvietením, ako keď sme v školy v nudných hodinách obracali sklíčko na digitálkach. Výhodné na tom je, že čím viac svieti slnko, tým lepšie je displej čitateľný. A to sa hodí, pretože súbežne zobrazuje veľa informácií. Okrem tých očakávaných, ako sú otáčky a rýchlosť, tu nájdete tiež  teplotu, spotrebu, aktuálny dojazd, kontrolu trakcie a tiež aj stupeň vyhrievania riadidiel, ak je táto funkcia zapnutá. Spočiatku sa môže zdať, že tých informácií je dáko veľa, ale dá sa na to rýchlo zvyknúť.

Prepínač vyhrievania riadidiel je šikovne umiestený u ľavej ruky a ide kedykoľvek pohodlne zapnúť, bez toho, aby sme museli niekam ďaleko zbytočne naťahovať palec. Naviac sa na ľavú ruku nemusíme ani pozerať, pretože stupeň vyhrievania sa ukazuje na displeji. Vypínač kontroly trakcie už tak šikovne umiestený nie je, ale pravdu povediac, koľko krát za jazdy si s prepínaním kontroly trakcie hrajete? Pre úplné vypnutie ako vyhrievania riadidiel, tak kontroly trakcie, je potrebné tlačítka poriadne dlho podržať. Po vypnutí trakcie potom zostane na displeji svietiť výstražná kontrolka a ta svieti tak výrazne, že ju len veľmi ťažko niekto prehliadne. Dôležité je, že Crossrunner má tieto dve „vychytávky“ v základnej výbave.

Motorka je poslušná a do zákrut sa vodí s ľahkosťou atléta. Na kľukatých cestách bude Crossrunner ako doma. Podvozok je naladený neutrálne a šikovne tlmí nerovnosti na našich cestách. Je potrebné si ho však nastaviť na svoju váhu. Pokiaľ sa budete na motorke striedať,  napríklad s niekým ľahším, budete sa veľmi diviť, čo to ten podvozok vlastne robí. Vyššie zdvihy môžu v niektorých z nás evokovať závan terénu, ale pozor, táto motorka patrí primárne na cestu (vyskúšané za vás :)). Podvozok je ako vpredu, tak aj vzadu plne nastaviteľný. Brzdy fungujú pekne čitateľne, avšak predná je podstatne lepšia, pretože zadná je trochu gumovejšia, aj keď je pravda, že veľa ľudí ju nikdy nepoužije. Radenie je presné, a pokiaľ si budete chcieť jazdu skutočne užiť, tak budete jazdiť svižne a budete radiť často. Dobrá vec je automatické vypínanie smeroviek, kedy riadiaca jednotka pozná, že už ste ukončili zatáčanie a smerovky vypne.

Konečne sa dostávame k motoru. Motor V4 v sebe skrýva celú hŕbu emócií, Honda ho naviac už klasicky okorenila systémom VTEC. Čo to znamená? Nič iné, len že okolo 6000 otáčok pridá ďalších 8 ventilov, a to je už na záťahu poriadne poznať. Je vidieť, že tu „pár chytrých hláv“ z Hondy hodne zapracovalo, pretože tento výkonový zlom už nieje tak nárazový ako to bývalo skôr. Áno, to sú tie korenisté príbehy, že čo sa stane, keď sa vám spustí VTEC v zákrute. Tu je to však iné. Síce stále cítite „nakopnutie“, ale všetko sa to stane veľmi „sofistikovane“. Naviac je “jačanie“ motora vo vyšších otáčkach až priveľmi  návykové.

MG_8946

A ako to všetko zhrnúť? Motorka ako celok funguje výborne. Je dobré, že aj v tejto dobe chorobného šetrenia sa nájde motorka, ktorá je kvalitne spracovaná, všetko na nej dobre pasuje. Doslova z nej dýcha pocit luxusu, ktorý sa však prejavuje aj na cene – 11900€.  Zadné letmo uložené kolo je už len čerešnička na torte. Veríme, že si motorku užijú skorej  jazdci menší sko 185 cm. Pre tých  vyšších má však Honda tiež riešenie, a to v podobe VFR 1200 X.

Hodnotenie

To sa nám páči

toto už menej

+ kontrola trakcie a vyhrievané riadidlá v základnej výbave
+ hravý motor
– ergonómia spolujazdca
– pocitovo vyšší hmotnosť

Pokračujte v čítaní v ďalších kapitolách:

nasledujúca kapitola »Oficiálne video