Test

Dalo sa čakať, že keď už rakúska značka použila motor tejto kubatúry vo svojom špičkovom naked biku, 1290 Super Duke, bude sa ho snažiť „vraziť“ aj do vlajkovej lodi na poli cestovných endúr. A to napriek tomu, že tu nemala doteraz len nejakú chudobnú príbuznú. Stávajúcemu modelu 1190 Adventure sa darilo, a stále darí, veľmi dobre.

ktm-adventure-1290-2

Každopádne hon za čo najvyšším objemom a výkonom jasne velí nenechávať ležať príležitosť stranou, keďže konkurencia nielenže nespí, ale číha na každú príležitosť, ako rivala prevalcovať. A že jej zrovna v tejto kategórii je: BMW, Ducati, Honda, Triumph, Suzuki, Yamaha… Veľké cestovné endurá dnes vyrába ktokoľvek a nie je to nič divné, ide v súčasnosti zrejme o najpopulárnejšie motorky.

Napriek tomu príchod 1290 Super Adventure vzbudil ľahké rozpaky – a ich príčinou bola práve existencia modelu 1190. Čo iné alebo akú zásadnú inováciu (okrem 12,5 koní navyše) dokáže táto novinka ponúknuť, aby obhájila cenu, prevyšujúcu o 2 500 éček u Adventure 1190, resp. o 2 400 vyššiu, ako u perfektnej 1190 R? Pozrime sa na to.

Elektronika predovšetkým

Doba jednoduchých cestovných endúr, ktoré ste v prípade potreby opravili kladivom (v pustine potom kameňom), skrutkovačom a kusom drôtu, je nenávratne preč. Elektronika, ktorú sme ešte pred pár rokmi vídali len u športových či športovo cestovných strojov, je už bohate zastúpená aj tu, a pokiaľ sa vám mimo civilizácie niečo pokazí, spomínaným kameňom sa tak leda môžete búchať do hlavy, aby ste sa dlho netrápili.

ktm-adventure-1290-13

To samozrejme preháňam, ale posúďte sami: štyri výkonové mapy motora, štyri módy elektronického tlmenia, štyri módy prispôsobujúce sa aktuálnej záťaži, štvorstupňová kontrola trakcie MTC, vypínateľné ABS a Hill Holder, vďaka ktorému sa pohodlne rozbehne do kopca aj ten najväčší začiatočník. Je to málo? Ok, tak pridáme tempomat, vyhrievané hefty a sedlo, kontrolu tlaku v pneumatikách a napr. vymoženosť menom Cornering Light. To nie je nič menšie, než že vám LED svetlá, umiestnené na bokoch stroja, prisvecujú automaticky a postupne do prechádzanej zákruty v závislosti na náklone stroja. To sú veci, čo?

Majestátny vzhľad

A nielen vzhľad, ktorý niekedy klame, ale aj reálne proporcie sú majestátne. KTM 1290 Super Adventure nie je žiadny drobček, váži bez jedného kilogramu 250kg (no, na prvý pohľad by som hádal viac), sedlo je 860mm vysoko a do nádrže sa vojde úctyhodných 30 litrov paliva. Pokiaľ si stúpne vedľa tejto motorky niekto so 172 cm ako ja, nutne vedľa nej vyzerá ako figúrka Igráček (čo ale nie je prípad Tomáša na fotkách – pozn. redakcie). „Dvanásťdeväťdesiat“ je jednoducho skôr pre väčších chlapov.

ktm-adventure-1290-12

Samozrejme sa statočne škrabem do sedla a zisťujem, že to taká tragédia nakoniec nebude. Motorka je v oblasti sedla pomerne štíhla a sedlo samotné nemá šírku fotely v obývačke. Naštartujem motor a než sa stroj aspoň trocha zahreje, študujem prístrojovku. Teda skôr prístrojovky, pretože okrem tej hlavnej, centrálnej, ktorá obsahuje analógový otáčkomer a displej, ktorý informuje napr. o aktuálnej rýchlosti, stave paliva, teplote chladiacej kvapaliny a zaradenej rýchlosti, je tu vľavo od nej ešte jeden digitálny panel. Na tom vidíte napríklad, aký máte zvolený jazdný mód, variantu tlmenia, aká je teplota okolitého vzduchu, koľko že ste toho dnes najazdili… No, všetko to vypisovať fakt nebudem. Berte to tak, že na dovolenku si netreba brať knihu, stačí, keď si budete čítať po večeroch na displejoch, nudiť sa určite nebudete. To všetko sa ovláda krížovým ovladačom (alebo ako chcete joystickom), ktorý je umiestnený na ľavej rukoväti. Treba dodať, že ovládanie je bezchybné, samozrejme aj v rukaviciach.

ktm-adventure-1290-24

Motor sa už zahrial, môžem vyraziť. Hnací agregát zo Super Duke síce prišiel o dvadsať kobýl, ale stále sa ich tu divočí 160. A úprimne, či niekto tvrdí, že je to málo, je buď taký pilot, že je večná škoda, že nás nereprezentuje v MotoGP, alebo je prachsprostý kecal. Málo to nie je ani omylom, a to som ešte nespomenul točivý moment, ktorý má síce svoje maximum (140 Nm) v 6750 otáčkach za minútu, ale 100 Nm máte k dispozícii už v 2500 ot./min.

Že by sa mi chcelo s týmto mastodontom predierať sa medzi autami, sa vážne povedať nedá, ale bohužiaľ mi nezostáva nič iné, takže zatnem zuby a púšťam sa do odpoludňajšej agónie veľkomesta. Napodiv tu Super Adventure nijak body nestráca, ovládateľnosť v súčinnosti s už spomínanou akceleráciou je výborná a pozadu nezostávajú ani brzdy, ktoré nesú značku Brembo. Ide o radiálne štvorpiestiky s plávajúcimi kotúčami (320mm), ktorým pomáha zadný dvojpiestik a kotúč s priemerom 267mm. Proti tejto zostave sa nedá povedať absolútne nič, naopak môžem vyzdvihnúť perfektné dávkovanie brzdného účinku.

Navyše „sedím vysoko, vidím ďaleko“, takže presun mestom konečne nie je tak hrozný, ako som čakal.

ktm-adventure-1290-11

Povinne sa napojím na kus diaľnice, aby som skúsil maximálku a otestoval aj grandiózne vyzerajúci dvojitý plexištít. Maximálna rýchlosť je záležitosťou pár desiatok sekúnd a presahuje dvakrát zákonom povolený rýchlostný limit (pre tých, pre ktorých matematika nie je najlepším priateľom: 130 x 2 = 260). V tejto rýchlosti sa už ale necítim úplne najlepšie, ale nemôžem povedať, že by sa motorka podo mnou začala nejak krútiť. Trocha nervozity tu síce je, ale to môže byť problémom stavu našich ciest a diaľnic. Plexištít ale funguje, aspoň na moju výšku, veľmi dobre a ešte v 180km/hod. ako by žiadny odpor vzduchu nebol.

Nútená diaľničná vložka je za mnou, môžem do zákrut. Tu samozrejme ešte viac záleží na tom, na akom pôjdete povrchu a podľa toho musíte nastaviť režim tlmenia. Nemá zmysel sa hrať na tvrdého racera a nastaviť ten najtvrdší variant na rozbitej okreske, motorka má potom samozrejme tendenciu na nerovnostiach odskakovať. Mne sa najviac osvedčil Soft.

ktm-adventure-1290-33

Pokiaľ by som mal porovnávať Super Adventure s 1190, menší objem je predsa len o niečo hravejší. Bodaj by nie, keď je takmer o 40kg ľahší… čím ale nechcem povedať, že by v prípade 1290 išlo o ťažkú, zle ovládateľnú kravu, ktorú budete sťahovať v zákrutách ako piano. To rozhodne nie.

Ešte som nespomenul prevodovku, ktorú oceníte práve pri rýchlej jazde v úsekoch, kde sa striedajú rýchle rovinky so zákrutami. Prevodovka pracuje veľmi presne, rýchlosti sú poskladané úplne presne a hydraulická spojka nevyžaduje k obsluhe žiadnu veľkú silu. Možno len škoda, že tu nie je rýchloradenie, tomuto stroju by pasovalo. To ale len na okraj. Ozajstnú výčitku mám asi len k sériovo montovaným pneumatikám ContiRoad 2, ktoré ani po zahriatí nefungujú úplne stopercentne a občas mašinu zneistia. Je to zvláštne, pretože na iných motorkách som s nimi bol úplne spokojný, tu ale nie som.

ktm-adventure-1290-9

Skúšam opatrne aj systém jazdnej stability MSC, vďaka ktorému sa napríklad dá brzdiť aj v zákrute. A, funguje to. Aj keď sa priznám, že na to, aby som v zákrute natvrdo stlačil prednú brzdu, nemám až tak úplne morálku, vedomý si toho, že keby sa náhodou niečo MSC nepodarilo, budem túto motorku splácať až do konca života. Skúšam aj Hill Holder, alebo asistenciu rozjazdu do kopca – zastavím v prudkom stúpaní, Hill Holder podrží motorku päť sekúnd a potom pozvoľna uvolní brzdy. A keby som tak túto vymoženosť mal pred rokmi v španielskej Ronde, kde tesne predo mnou zastavil kamarát na horizonte a ma nechal stáť v prudkom svahu s plne naloženou motorkou, až som mal pocit, že sa sotva rozbehnem, určite musím ľahnúť na chrbát… (týmto zdravím Gasa 🙂 ).

Vyššia cena, vyšší komfort

Pokiaľ by sme sa pýtali, či si KTM 1290 Super Adventure obháji svoje miesto na slnku aj vedľa populárnej 1190, tak áno. A sedí aj ten termín „vedľa“ – ani nad ňou, ani pod ňou. 1290 Super Adventure totiž nie je konkurenciou 1190, je trocha niekde inde. Zatiaľčo s 1190 sa zrejme zdatnejší jazdec nebude báť do stredne ťažkého terénu, tu si to predsa len väčšina z nás rozmyslí. Ale na druhú stranu je u Super Adventure povýšené cestovanie na úplne iný level. Okrem rýchloradenia tu nechýba vôbec nič a takto nejak si predstavujem motorku, na ktorej pôjdem na dovolenku po Európe, a nebudem riešiť, aké kvalitné sú na tej trase cesty. Takže stačí len prikúpiť kufre, nahlásiť v práci niekoľkotýždňovú dovolenku (alebo dať výpoveď) a svet je len váš.

Pokračujte v čítaní v ďalších kapitolách:

nasledujúca kapitola »Technické parametre