Test

Prvý dojem z gétéčka, ktorý dostanete, že je celkom obrovský. Lenže nie je. To len tá nádrž je tak veľká, zväčšili ju na 23 litrov pre dlhší dojazd na cestách. Vychádza zo Super Duke R, to asi všetci vieme, takže základom je obratná motorka, o tom nie je pochýb. Výkonný dvojvalec v spojení s fenomenálnym podvozkom, to je kombinácia snov. Snáď nie je nutné tu plytvať vaším časom emotívnymi výlevmi, ako brutálny motor je a ako hladko funguje podvozok, hoci je to jednoduchým faktom a továrni KTM sa sluší vzdať hold. Zamerajme sa na podrobnejšie vnímanie jednotlivých vecí.

Motor do 4 tisíc otáčok pôsobí ako iný tvor, než nad 4 tisíc. Je to zrejme dané euronormami. Mám však pocit, že po období, keď sa výrobcovia zrovnali s predchádzajúcimi štandardmi a vyladili motory do krásnych priebehov v celom spektre otáčkomera, prišli ďalšie reštrikcie na dym z výfukov a výrobcovia sa tak museli pustiť do ďalšieho kola vylaďovanie pri priebežnej túžbe po vyšších výkonoch. Do štyroch to ide jemne, nad 4 tisíc potom motor ťahá ako besný. Papierových 173 koní je slušná porcia a vy to cítite každým pórom vášho tela. Dojem pre človeka, ktorý po takejto extrémnej sile netúži, je až taký, že je to možno aj zbytočne silné. Mal by som si dať facku po tom, čo som toto napísal, pretože viac koní je vždy lepších (pokiaľ sa dajú dobre ovládať – čo tu platí) a navyše sú súčasťou pasívnej bezpečnosti jazdca. Pre popísanie dojmu to bolo potrebné, tej sily je tam skutočne veľa. Je to akoby veľká zmena z baránka na vlka, na ktorú si musíte zvyknúť. Žiadnych rušivých vibrácií som si nevšimol, týmto môžeme s motorom skončiť.

ktm-1290-super-duke-gt-28

Pozícia za riadidlami je príkladná u viac strojov od KTM, a gétéčko to len potvrdzuje. Pevné sedlo, optimálna pozícia rúk, v tomto prípade ste viac vzpriamení než na športovejších modeloch, a poloha riadidiel sa dá dokonca nastavovať. Úplne fantastické je jednoduché a prehľadné ovládanie najrôznejších nastavení. Niečo ide nastaviť len, keď motorka stojí, iné veci nastavíte za jazdy, vrátane napríklad vyhrievaných rukovätí alebo tempomatu. Na pomery KTM mi prišla spojka trochu tvrdšia. Som holt hnidopich a Rakušáci mali vždy top mäkké spojky.

ktm-1290-super-duke-gt-24

Pohyb blinkerom je tak nepatrný, že som si na to chvíľu zvykal. Zapínanie diaľkových svetiel pohybom ukazováka od seba mi na základných Dukoch vôbec nevadilo, tu mi pripadalo, že stačí nepatrne zavadiť a máte tam diaľkové. Je to možno tým, že tu máte s tým brutálnym výkonom o niečo viac práce ako na jednovalcoch, kto vie. U takto hodnotnej motorky by som čakal brzdy na hviezdnej úrovni. Pozor, nechcem tým povedať, že nie sú dosť dobré, ale zreteľný tlakový bod, akási krištáľovo čistá čitateľnosť prednej brzdy, tá tam nie je. Čo vám vadí snáď len pri pokusoch o stoppie a na okruhu. Rýpanie? Rozhodne áno 🙂

Keď sme pri tých nastaveniach, povedzme si, čo všetko nám menu ponúka. Nastavenie predpätia pružín, informácie o tlaku v pneumatikách, pribrzdenie pri rozbiehaní do kopca, centrálne ABS, stabilizačný systém (to je dokonalosť sama, toto vám, priatelia, môže hocikedy zachrániť krk – vyskúšané osobne na kuse štrku na ceste), kontrola trakcie (tiež kus konštrukčného génia, hoci keď si ju nevypnete, tak vám bráni prizdvihovať predné koleso cez spojku), slipper clutch, automatické vypínanie smeroviek, nastavenie režimu plynu – keď idete na rozbitom povrchu alebo jednoducho máte blbý deň a chcete mať pokoj, nastavíte si Rain a reakcie plynu sú plynulejšie a miernejšie. Opäť – bomba, môžete si vybrať, či chcete pre túto chvíľu beštiu, alebo miernejšieho parťáka.

ktm-1290-super-duke-gt-18

Skvelým doplnkom pre technokratických detailistov sú prídavné svetlá pre svietenie v zákrutách. Nielen, že skutočne pomáhajú viditeľnosti vo vingloch, ale navyše podčiarkujú futuristický, moderný vzhľad gétéčka. Môže a nemusí sa páčiť, ale dizajnérska práca odvedená na tomto modeli je silno profesionálna. A k tomu môžete pri zastavenej motorke len spustiť test tých svetiel a ohromovať svojich kamarátov elektrikárov.

Zo športového sveta sem zavítalo aj rýchloradenie, čo sa môže hodiť pri návštevách okruhu. Bohužiaľ módny výstrelok v podobe downshiftingu tu zatiaľ nenájdeme. Kedy konečne výrobcovia začnú montovať na svoje motorky všetko, čo majú k dispozícii, a my si len vyberieme, čo chceme zrovna používať ?! Je mi jasné, že si musia nechávať niečo v zálohe pre ďalšie ročníky každého modelu, ale to je práve len stupídny marketing, obchodné zámery, zatiaľ čo prirodzene by mi prišlo, keby do nás pustili všetko, čo v danej chvíli majú a dokážu, no nie?

ktm-1290-super-duke-gt-34

Zaujímavý je semiaktivní podvozok od tradičného dodávateľa pre KTM – WP, ktorý dokáže do jednej stotiny sekundy prispôsobovať nastavenie tlmičov vďaka senzorom v ľavej videli a na kyvke. Aj vďaka spomínanému nastavovaniu predpätia pružín máte zo stroja stopercentný pocit, rovnako ako je príjemná spätná väzba. Cítite sa dobre a iste ako pri miernejšom tempe, tak keď idete paľbu, a k tomu pridajte tú stabilizáciu, a začínate si uvedomovať, že sa práve nachádzate v motocyklovom nebi. V niektorých chvíľach sa mi myšlienky vzdialili až k úvahám o tom, aby moja pýcha a chuť pokúšať limity nebola strápená nejakým zásahom zvonku. Aj keď elektronické systémy dokážu kedysi nepredstaviteľné divy, najskôr by sme si mali vždy podržať trochu rozumu a neriskovať príliš. Od toho máme nejaké tie okruhy, na ktorých nepreletíme plotom do prasačáku …

Z týchto myšlienok si môžete urobiť predstavu, čo všetko GT dokáže a kam až vás pustí. Čo mi vyložene vadilo, bolo opätovné zapínanie ABS, keď vám motorka zdochne alebo keď použijete aj len scípák (ani nemusíte vypínať kľúčikom). Viem, že je to kravina, ale keď fotíte a potrebujete otáčať motorku okolo nohy a zdvíhať ju na predné, tak vám znovu zapnuté ABS rozhodí sandál (To by vážne jedného naštvalo 🙂 – pozn. redakcie).

ktm-1290-super-duke-gt-32

Pochváliť je nutné tiež systém prichytenia kufrov priamo na podsedadlový rám bez nejakých ďalších nosičov – šetrí to miesto a motorka nemusí byť príliš široká. V ponuke už by mal byť okrem bočných kufrov aj veľký topcase. Poznámka môjho kameramana, ktorý kritizoval vlnenie motorky v rýchlosti cez 220 km/h s namontovanými kuframi, mi vlastne príde smiešna.

Navyše po zvezení a chvíli mudrovania dospel k záveru, že potrebuje GT nutne ako svoju šiestu motorku, pretože dokáže všetko, čo tie ostatné, a väčšinu oveľa lepšie. A to v jednom balení. Čo viac môže byť k takejto motorke povedané, než že je tak nabitá technológiami a dokáže všetko tak dobre, že sa do nej jazdci zamilovávajú behom pár kilometrov. A to nie je vzhľadovo za krásavicu, ale skôr za kontroverzného drsoňa. Cena nie je malá, ale tu neplatíte za štýl, ale za dobre odvedenú prácu vývojárov, vizionárov a technikov. A to technokrata poteší. Nehovoriac o zážitkoch, ktoré vás s tou náložou čakajú.

Konfigurátor

Verze s vybranými doplňky

Verze s vybranými doplňky

Základní verze

Základní verze

TIP: Skúste si vlastnú konfiguráciu na oficiálnom webe KTM

Mimochodom, tento rok na skvelom KTM Festivale sme mali možnosť otestovať a nafotiť aj druhú farebnú variantu GTčka, ktorá, uznajte sami, nie je vôbec zlá …

ktm-1290-super-duke-gt-45

Motocykel na test zapožičala spoločnosť KTM CENTRAL EAST EUROPE.

Hodnocení

Klady

Zápory

+ Dobre fungujúce elektronické systémy
+ Výkonný motor
+ Famózny podvozok
+ Ovládanie menu
+ Chytro uchytené kufre

– Nepatrný pohyb zapínania smeroviek (taká blbosť, musím sa smiať, že to sem vôbec píšem …)
– ABS sa vtiera hneď po chcípnutí
– Nie tak jasný záber bŕzd

Pokračujte ve čtení na dalších kapitolách:

následující kapitola »Technické parametre