Test

Skútre majú históriu takmer tak dlhú ako motorky samotné. Prvé zmienky by sme našli niekde okolo roka 1915, pričom prvý trojkolový skúter bol vyrobený už behom druhej svetovej vojny. Model 39 pochádzal z dielne amerického Cushmana a prejdenie zákruty v náklone patrilo medzi silno erotické sny vtedajších vodičov. S touto inováciou prišiel až v roku 2006 taliansky koncern Piaggio, keď predstavil trojkolový model MP3. Bol to skúter komplet so všetkým, ktorý mal vpredu dve kolesá a súčasne umožňoval jazdu v náklone tak ako na klasickej motorke. Obratnosť motorky bola vďaka tomu doplnená väčšou stabilitou, čo sa v meste na kostkách a všemožne nastražených koľajniciach vcelku hodí a vďaka tomu sa tento koncept stal pomerne obľúbený aj u, povedzme, nie vyslovene skalných motorkárov.

Samozrejme potom si niekoľko chytrých hláv vo Švajčiarsku povedalo, prečo nemať dve kolesá aj vzadu? A tak v roku 2014 na veľtrhu EICMA v Miláne bolo svetu predstavené Quadro4. Štvorkolesový skúter s dych berúcou stabilitou v zákrutách, na ktorom môžete jazdiť “nezmyselné” uhly napríklad aj na vode a ešte sa u toho budete môcť takpovediac vŕtať v nose.

IMG_0953

My sme mali možnosť otestovať Quadro4 (čo je vlastne “väčší brat” trojkolového modelu Quadro3) v rámci osláv 20 rokov otvorenia teplickej predajne Top Moto. A pretože nás zaujímalo, ako vyzerá výrobcom uvádzaných 45° uhla náklonu, vydali sme sa, namiesto hľadania nudnej premávky v Tepliciach, smerom k hraniciam, aby sme potrápili nielen luxusné a motorkármi vyhľadávané zákruty, ale aj miestne kruhové objazdy :).

Pri prvom pohľade a aj po sadnutí si za riadidlá skonštatujete, že je Quadro4 fakt celkom veľké. V skutočnosti ale nie je o nič väčšie, než bežné maxiskútre, len tie dve kolá vpredu a vzadu dodávajú masívnejší vzhľad tam, kde nie sme zvyklí. Okrem nožnej brzdy, ktorú poznáme zo štvorkoliek, a aretácie podvozka tu nie je nič neobvyklé. Na prvý pohľad určite zaujme designovo pekne vyvedená prístrojová doska s dvomi veľkými a športovo ladenými analógovými budíkmi. Medzi nimi nájdeme digitálny displej so zvyškom informácií, ako je množstvo paliva v nádrži, čas, teplota a najazdené kilometre.

IMG_0961

To je ale všetko v tento moment trocha podradné. Otáčam kľúčom a stláčam tlačidlo štartéra, aby som Quadro4 priviedol k životu. O pohon sa stará štvordobý štvorventilový vodou chladený jednovalec s objemom 346 ccm so vstrikovaním paliva, ktorý ponúka výkon 30 koní pri 7500 otáčkach a točivý moment 24,5 Nm pri 5000 otáčkach. Tieto hodnoty rozhodne nie sú zlé, ale musíme brať do úvahy, že samotný skúter váži 279 kg a výkon je navyše prenášaný cez diferenciál dvomi remeňmi na obe zadné kolesá. Preto si v duchu kladiem otázku, či výrobca trocha nepodcenil motorizáciu?

Prvé metre v sedle Quadra4 sú také… trocha… iné. Či ste niekedy šoférovali quad, na začiatku máte hodne podobné pocity a radšej by ste všetko ťahali rukami a vyvažovali. Potom si ale cvične skúsite spraviť pár oblúčikov a začnete pomaly získavať dôveru a svoj jazdný štýl začnete meniť na klasický motorkársky. Pocit z podvozka je ale nad očakávania stále trochu iný. Je to dané tým, že tu nie je jediný klasický tlmič a celý podvozok funguje na pneumaticko – hydraulickej báze. Quadro si ho nechalo patentovať ako HTS (Hydraulic Tilting System), pričom táto sústava “kŕmená” vzduchom a olejom sa stará nielen o nakláňanie kolies a rovnomerný prenos váhy, ale aj o tlmenie.

IMG_0846

Vlastne si tento iný pocit pomerne rýchlo osvojíte a obľúbite a pri jazde v nižších rýchlostiach je všetko parádne. Minimálne teda po prvú dieru na ceste, ktorú sa rozhodnete nie preskákať, ale obísť. Tu podvozok zapôsobí tak trocha ťažkopádne a podobný dojem som získaval aj vo vyšších rýchlostiach. Tam som mal pocit, že s Quadrom tak trocha zápasím o to, kto bude mať posledné slovo. Nakoniec ale pochopil, že som tvrdohlavý strelec a že teda bude po mojom…

Keď sme konečne prišli na kruhový objazd, zavládla vo mne trochu neistota. Ako som už spomínal, výrobca udáva náklon 45°, čo nie je zďaleka to, čo dosahujú jazdci v MotoGP, ale je to dosť na to, aby vám samovolne zhnedli trenky. Obzvlášť v momente, keď by technika náhodou nezafungovala a Quadro za 11 295 “éčok” by sa odporúčalo k zemi. Lenže ono to naozaj funguje. Síce ten pocit, že sa môžete dotknúť rukou zeme, je naozaj len pocit, ale nech robíte čo robíte, skúter si drží svoj maximálny uhol a stabilitu a jazdí sa po koľajniciach, nie po plaste. Pokiaľ pridáte plyn a idete rýchlejšie, zväčšíte len polomer, ktorý vykrúžite. Vo finále som lietal takou rýchlosťou, že autá prichádzajúce ku kruháču ani nestíhali vchádzať a ja som bol po desiatich minútach zrelý na Kinedryl.

A potom mi fotograf povedal, nech vysadnem… :)

A potom mi fotograf povedal, nech vysadnem… 🙂

Behom našej testovacej jazdy sa bohužiaľ potvrdila moja domnienka, že pohonná jednotka neprenáša na zadné kolesá taký výkon, ktorý by Quadro podľa môjho potrebovalo. V dvoch priemerne netlstých chlapoch sme s vypätím síl behom stúpania k Cínovcu dostali zhruba 90 km/h. Silnejší a hlavne pružnejší motor by určite nebol na škodu, ale najskôr by nepekne zamával už s tak pomerne vysokou cenovkou. Tu je holt bezpečnosť a komfort podvozka trochu vykúpený slabšou dynamikou motora, čo ale neznamená, že auto nepredbehnete.

IMG_0905

Na druhej strane musím pochváliť brzdy. Už z podstaty, že sa jedná o štvorkolesové (ale hlavne dvojstopové) vozidlo, by Quadro malo dobre brzdiť. A brzdí. Navyše je vybavené duálnym systémom, takže pravá ruka brzdí predok a ľavá ruka (alebo aj nožný pedál) brzdí kombinovane predok a zadok. Tu si bez nadsádzky môžete dovoliť zavrieť oči a stlačiť všetko, čo ide a zastavíte…

IMG_0979

Pochvalu si určite zaslúži tiež dielenské spracovanie a celkový design, či už sa jedná o prednú masku, skôr spomínanú prístrojovú dosku, madlá spolujazdca či kolesá. Všetko je veľmi pekne spracované, všetko pekne lícuje.

Milo prekvapil aj podsedadlový priestor, do ktorého sa bez problémov vmestí otvorená prilba. Jeho hĺbka je ale obmedzená výfukom, ktorý je v strede stroja medzi kolami, a aj priestorom potrebným pre remene poháňajúce obe kolesá.

Okrem tohto priestoru má vodič k dispozícii ešte vpredu dve priehradky, z ktorých jedna disponuje tiež zásuvkou, takže si pri požieraní kruháčov môžete v pohode napríklad dobíjať mobil.

Zajazdiť si na Quadro4 bolo rozhodne zaujímavou skúsenosťou. Úplne s prehľadom vám dovolí robiť veci, ktoré by ste na obyčajnom skútri či motorke odniesli prinajmenšom s odretým zadkom, a tvári sa pritom akoby nič. Táto konštrukcia má naozaj niečo do seba, ale na druhú stranu si za to tiež niečo berie. Či už je to pomerne vysoká cena alebo časť jazdného prejavu, na ktorý sme zvyklí. Je to tak trocha iný svet.

Hodnocení

Klady

Zápory

+ skvelá stabilita
+ dielenské spracovanie
+ výborne brzdí
+ úložný priestor

– slabšia dynamika motora
– ťažkopádnosť podvozka pri rýchlych vyhýbacích manévroch
– posed bez možnosti natiahnuť nohy
– vyššia cena

Pokračujte ve čtení na dalších kapitolách:

následující kapitola »Technické parametre