Test

Keď som v pražskom Ymoto vracal prvú minuloročnú testovaciu motorku, ktorou bola Yamaha XSR700, mal som z nej pomerne dobrý pocit. Je to milý a dizajnovo neopozeraný bike, ktorý ponúkne fajn pohodové zvezenie. V tomto duchu sme sa o nej aj na predajni bavili s Martinom Němečkem a zatiaľ čo súhlasne prikyvoval hlavou, strojil vetu, ktorá mi neskôr dosť dlho nedala spať: „Počkaj, až sa zvezieš na deviatke, to je úplne iná liga!“

Viete, mám vcelku bujnú fantáziu a niekoľko týždňov sa mi potom zdali dosť nemravné sny o charizmatickom trojvalci a nemohol som to dostať z hlavy, kým som si pre XSR900 konečne nedošiel. A potom prišiel ten slastný moment, kedy som konečne zasunul – kľúčik do spínacej skrinky. To bola úľava!

Hneď na úvod sa skúsme vyhnúť tomu strašnému nedorozumeniu, že XSR900 nesúci označenie „moderné retro“, je záležitosť pre ľudského samca niekde medzi druhou miazgou a stareckou demenciou. To je holá blbosť. Ona tá motorka síce vyzerá ako klasika, ale háčik na igelitku s mliekom a suchármi na nej fakt nenájdete.

Naopak je odhora nadol našlapaná modernou technológiou a parádne vypĺňa dieru na trhu, kedy prahnete po Kafíčku (alebo povedzme klasicky vyzerajúcej motorke), ale súčasne si chcete dopriať toho všetkého, čo by ste v ňom normálne hľadali len ťažko. Na prvý pohľad sa niekomu môže XSR900 zdať rovnaké ako XSR700. Keď ale otvoríte aspoň jedno oko, na druhý, tretí a štvrtý pohľad zistíte, že to sú vlastne dve úplne iné motorky, dva úplne odlišné svety. A alebo povedzme, že sú rovnaké asi ako ich základy MT-07 a MT-09, vyjde to narovnako.

Keď v tomto konkrétnom prípade pominiem úplne luxusné výročné sfarbenie (jedná sa o „vojnové“ farby, ktoré používala americká Yamaha v 70. rokoch), za ktoré si síce priplatíte, ale vďaka ktorému vyzerá ešte viac „kúl“, tak hlavnými odlišovacími prvkami sú zlatá predná USD vidlica, väčšie kotúče a samozrejme iný rám. Na rozdiel od XSR700 sa totiž nebavíme o pár splašených rúrkach, čo je dobre, pretože tuhosť rámu, a povedzme ráz podvozku, hrá u tohto modelu dosť zásadnú úlohu.

Celé XSR900 by totiž bolo dosť o ničom, keby sa do neho nejaký chytrák rozhodol napchať čokoľvek iné, než čo tam je – teda radový trojvalec. Že nie? Tak si túto motorku predstavte s véčkovým dvojvalcom a alebo radovým (sedemstovka znova odpustí), nech je to ešte väčšia nuda. Alebo mu dajme radový štvorvalec – asi to aj relatívne pôjde, neurazí, ale asi ani nenadchne. Budete celým pásmom otáčok žobroniť o krúťák a sotva tam naskáče, hneď zase zmizne. Bola by to, no … proste ďalšia taká podobná v rade.

Kdeže! Buď pochválený ten ktosi ‘v Japonsku pochopil, že dobrý motor nemusí mať nutne počet valcov deliteľný dvoma! Toto je 115 koní čistej radosti podporených parádnym krútiakom v podaní, ako to u tejto konštrukcie motora milujeme – motorka ide odspodu, strašne veľa a čím ďalej tým viac. Zahryzne sa a nepustí. Vážne, nekecám! Na šestku (a neskôr aj na päťku) pri 80 km/h XSR ujde H-D Low Rideru S, ktorý má dvojnásobný objem a krúťák ako lokomotíva, ale tiež je to prvý haryk, kde to tak chceli. Avšak takto rýchlo miznúť Drna v zrkadlách som teda ešte nevidel.

Lenže keď sa pozrieme na pozadie, ťažko nás to môže prekvapiť. XSR disponuje tromi palivovými mapami – B, STANDARD a A, ktoré boli oproti MT-09 prepracované a je teda pekne ostrá. S ňou má motorka neustále tendencie sa dvíhať k nebu. Po chvíli už fakt neviete, čo s tým, ale hrozne sa vám to páči, a tak ťaháte ďalej a ďalej … Ono je to síce „len“ 115 koní, ale tiež pri prevádzkovej váhe 195 kg a s krútiacim momentom 87,5 Nm, čo rozhodne nie je málo.

Motor funguje krásne pružne zhruba od 3500 otáčok a vytočiť sa nechá až do 10 tisíc. Navyše nemá takmer žiadne vibrácie a ponúka sakra veľký rozsah pre sakra veľa radosti. Môžete ísť na pohodu, v štyroch tisícoch, a keď vás bude pokúšať uhrovité ucho v približne rovnako starom bavoráku, neskončíte s vykrútenou rukou a vyvrtnutým členkom. Proste trochu vrknete a zmiznete skôr, než stačí povedať „zapálený pupienok“. K ruke vám samozrejme bude dvojstupňová kontrola trakcie, ktorá sa rozhodne hodí a už na predajni mi chlapci hlásili, že na režim 1 to pustí za plynom na zadné … Hmm, prečo asi? 🙂

Niekedy sa ale tiež stane, že jednoducho nemáte svoj deň, alebo je chladnejšie a prší a ste vďační dvom miernejším mapám. Plyn „zmäkne“, všetko je také plynulejšie a prestanete sa biť s riadidlami, ktoré na ostrú mapu lietajú zľava doprava, ako keď sme mamičke naznačovali, že rybí tuk dnes naozaj nieeee. Navyše v kombinácii s druhým stupňom kontroly trakcie zo seba deviatka urobí relatívne hodného a neškodného baránka, takže sa potom pri najmenšom nemusíte báť, že z neho v prvej prudšej zákrute narobíte trsátka.

Ale to sa stále bavíme len o motore, ktorý síce je srdcom stroja, o ktorom výrobca hovorí „Born to rule“, teda voľne preložené „zrodený k dominancii“. To by ale rozhodne nebolo možné bez adekvátneho podvozku. Ten je rozhodne tvrdý a s pokojom na duši a bez strachu, že mi niekto „capne po čuni“ mokrou handrou, si trúfnem povedať aj športový. Motorka krásne drží stopu a hoci na nej máte klasickú vzpriamenú pozíciu, rozhodne do zákrut nemáte pocit, že by viedla ona vás. Nie je teda nijako prehnane tvrdý, plomby vám za jazdy určite nevypadajú, ale rozhodne to nie je žiadna mäkota, čo by s týmto motorom mohol byť obrovský prúser. Tak či tak je podvozok nastaviteľný, takže jeho správanie si môže majiteľ doladiť podľa svojich proporcií, chuti a potrieb. Za mňa značka ideál.

Vždy, keď sa dostanem k brzdám, spomeniem si na hlášku svojho bývalého kolegu, že „brzdy sú nepriateľom rýchlosti“. Nepochybne má pravdu, ale tiež je veľa vzorových situácií, keď sa brzdy stanú vaším najlepším kamarátom. A brzdy „iksera“ rozhodne. Možno to bude znieť divne, ale brzdiť na tejto motorke ma proste bavilo. Brzdy sa krásne dávkovali, mali dobrý nástup a v práci ich navyše podporoval dobrý podvozok. To sa potom brzdí jedna báseň a hoci by človek radšej krútil plynom, pristihne sa, ako nežne a slastne berie za brzdy a, čuduj sa svete, má z toho radosť. Tiež prítomnosť elektronického asistenta ABS je veľmi diskrétny a skoro o ňom neviete, pretože nespustí paniku pri prvom náznaku čohosi a viacmenej zasiahne až v momente, kedy ide takzvane do tuhého.

Nerobím to rád, ale ešte by som sa raz chcel vrátiť k posedu. Sprvu to možno pôsobí divne, pretože motorka má veľmi športový prejav a hocikedy na nej zažijete veľmi podobné pocity, ako na športovom biku. Teraz ma samozrejme neberte za slovo a neťahajte XSR na okruh. Bavíme sa o jazde v premávke. O jazde, ktorá môže byť na pohodu, na kochačku, a keď vám buchnú sadze, tak si zašportujete. Nejde ale o stroj, kde by sa dalo a kde by sa žiadalo nejakým spôsobom zaľahávať. Tu sedíte vzpriamene s širokými „tak akurát“ riadidlami, nemusíte sa nijako krútiť, máte krásny prehľad o dianí okolo a ideálnu pozíciu si jazdu fakt užiť.

No … vzpriamene … záleží, ako veľmi máte krivý chrbát 🙂

Pred sebou máte, rovnako ako na sedemstovke, asymetricky umiestnenú guľatú prístrojovku, ktorá opäť tak nejako symbolicky vyjadruje ducha celého stroja. Je síce postarom kruhová, ale komplet digitálna a navyše invertná, takže na vás na čiernom podklade svietia „biele“ údaje. Uprostred veľká rýchlosť, nad ňou zvolená palivová mapa, zaradený kvalt a dookola otáčkomer, pod ňou potom režim kontroly trakcie, denné počítadlo, teplota a také tie podobné údaje a pod nimi stav paliva. Tam budete pozerať asi okrem rýchlosti najčastejšie, pretože XSR900 bola nadelená len 14 litrová nádrž.

Avšak nádrž alebo škaredá hrča pod výfukom v žiadnom prípade nedokážu prehlušiť charizmu trojvalca a jazdné zážitky v jeho sedle. Tiež sa nemusíte báť, že by s ním po kúpe nebola už žiadna sranda v oblasti vylepšovania. Samotná Yamaha ponúka na svojom webe približne dve desiatky doplnkov, počnúc plexištítkom, cez iné sedlo, zadnú krovku až po prepákovanie a rôzne kryty. Naviac má pre všetko pripravený pekný konfigurátor, a tak si môžete svoju vysnívanú motorku poskladať vrátane dostupných doplnkov a buď rovno objednať, alebo aspoň nechať poslať ponuku alebo uložiť obrázok, aby ste mali ďalší dobrý dôvod, prečo zajtra vstať a ísť do práce.

S doplňky

S doplňky

Základ

Základ

Pozadu ale nie sú ani výrobcovia výfukov, kde napríklad Zard alebo SC project ponúkajú naozaj krásny kompletný systém 3 do 1, ktoré vášmu XSR dodajú lepší vzhľad, kvapku výkonu a luxusný zvuk.

Musím povedať, že som sa celkom zamiloval a nie je to tým, že by motorka nejako vyčnievala v jednom či druhom, ale že je tak zaujímavo a správne poskladaná. Je postavená na motore, ktorý vás uhranie, hlavne ak ste doteraz jazdili dvoj alebo štvorvalec. Ak vlastníte športovú motorku, vzpriamený posed je príjemnou zmenou a čoskoro zistíte, že kvôli nemu vôbec nemusíte jazdiť pomaly a že za to vlastne celkom ťaháte. Ak vás zasiahla doba café racera, dizajn tejto mašiny rozhodne pridá body k dobru. No a potom technika – tá proste funguje a tak to má byť. Pokojne by som si pre ňu urobil miesto v garáži …

Hodnotenie

Klady

Zápory

+ Skvelý motor
+ Dobrý podvozok s možnosťou nastavenia
+ Veľmi príjemné a účinné brzdy

– Nádrž na 14 litrov
– Pod sedlo mimo lekárničky a dvoch imbusákov sa zmestia ešte asi tak dva balíčky žuvačiek
– Držiak registračnej značky je fakt hnusný

Pokračujte v čítaní v ďalších kapitolách:

nasledujúca kapitola »Technické parametre