Valentino Rossi, ktorý je pre veľa nielen jeho fanúšikov, jednoducho Doctor, v roku 1996 po prvý raz nastúpil do kolotoča zvaného Grand Prix počas pretekov triedy 125ccm v Malajzii. Nebolo to pre neho neznáme miesto, pretože meno Rossi už paddock GP dobre poznal. Jeho otec Graziano totiž v 70. a 80. rokoch pretekal v triedach 250ccm a 500ccm.

Valentinov vplyv na svetovej scéne bol takmer okamžitý, keďže sa mu v jeho prvých pretekoch triedy 125ccm podarilo skončiť na skvelom 6. mieste, čo je ešte umocnené tým, že štartoval z 13. miesta. Počas pretekov porazil jazdcov ako Noboru Ueda či Garry McCoy, pričom preteky vyhral Perugini pred majstrom sveta Aokim a tretím Petrom Öttlom. Po týchto pretekoch sa pomaly z Talianska začali šíriť zvesti o skvelom mladíkovi, ktorý ich potvrdzoval takmer v každom ohľade.

Toto bol však ešte len začiatok slávnej kariéry vo Svetovom Šampionáte. „Doctorovi“ sa podarilo prvý raz zvíťaziť ešte počas tejto sezóny počas Grand Prix na Masarykovom okruhu v Brne. A už v nasledujúcom roku dokázal vyhrať svoj prvý titul. S titulom šampióna vo vrecku, sa v nasledujúci rok presunul o kategóriu vyššie, do 250-tok, keď sa mu podarilo zopakovať opäť to isté a po roku adaptácie na novú triedu a motocykel, opäť v druhom roku získal titul majstra sveta, keď počas tohto roka v triede dominoval a vyhral deväť pretekov.

Valentino po zisku titulu v strednej kubatúre opäť prestúpil vyššie, resp. najvyššie kam mohol, a to do kráľovskej kubatúry, ktorou v tom čase bola ešte stále trieda dvojtaktných päťstoviek. Tak ako v nižších triedach, tak aj v kráľovskej pokračoval v rovnakom trende, keď znova po roku učenia sa a zvykania si na silnejší stroj, v roku 2001 aj tu získal titul majstra sveta. Tento titul však bol začiatkom série piatich po sebe idúcich titulov v prémiovej triede, pričom tri z toho boli na Honde a dve na Yamahe. Okrem toho, že tituly získal na dvoch značkách, tak počas týchto rokov prišlo aj k asi najväčšej technickej zmene, keď kráľovská kategória prešla z dvojtaktných motorov na štvortakty a z objemu 500 ccm na 1000 ccm.

n_dsc3826-2.gallery_full_top_fullscreen

Pravdupovediac to bola práve Yamaha, s ktorou zažil najväčšiu slávu, keď na japonských motocykloch s ladičkou v znaku získal štyri tituly šampióna MotoGP. K Yamahe prestúpil od Hondy, aby dokázal, že to nie je všetko len o motorke, ale aj o jazdcovi, a to aj hneď vo svojich prvých pretekoch dokázal, keď vyhral nad jedným zo svojich hlavných súperov, nad Maxom Biaggim. Okrem týchto dvoch značiek v rokoch 2011 a 2012 jazdil aj na Ducati, kde však nebol ani zďaleka tak úspešný ako po prestupe na Yamahu a po týchto dvoch rokoch sa opäť vrátil k Yamahe.

Valentino mal počas týchto rokov viacero súperov, ktorí boli tak trocha viac ako bežný protivníci. S nimi sme mohli vidieť súboje vždy o niečo zaujímavejšie, veľakrát divákov zdvíhali zo sedadiel a boli to doslova súboje na ostrie noža. Medzi nich patria určite takí jazdci ako Max Biaggi, Sete Gibernau, Loris Capirossi, Casey Stoner, v minulosti a aj teraz v súčasnosti najmä tímový kolega Jorge Lorenzo a aj Marc Marquez. Samozrejme ich bolo ešte viac.

Aj po dvadsiatich rokoch Rossi zostáva viac menej rovnaký. Mimo trate je usmevavý, žiariaci, ale po zhasnutí štartovacích svetiel je totálne sústredený. Aj jeho boje a problémy v kvalifikáciách stále pretrvávajú, ale je jedno ako ďaleko na štartovom rošte od špice stojí, s Rossim v pretekoch treba vždy rátať, tak ako to bolo v pretekoch triedy 125ccm v Shah Alam, ale aj v mnohých iných, kde sa aj zo zadných pozícií dokázal predrať poľom až na špicu. Rok za rokom sám seba a svoj tím tlačí ďalej a hľadá nové prednosti. Tak ako to robí na svojej špeciálne postavenej flat trackovej dráhe doma na ranči, alebo zmenou šéfinžiniera, či najatím pretekového poradcu. Všetko toto robí s jediným cieľom, aby pokiaľ možno v každých pretekoch vystúpil na stupne víťazov, alebo preteky vyhral.

Valentino počas dvadsiatich rokov dosiahol množstvo skvelých úspechov a doslova prepisoval historické tabuľky, keď zatiaľ zaznamenal 112 víťazstiev, 211 pódiových umiestnení, 61 pole positions, 92 najrýchlejších kôl v pretekoch a najmä sa stal deväť krát majstrom sveta.

Dokonca aj keď je Rossi momentálne najstarším jazdcom na štartovom rošte, tak neprestáva prekvapovať divákov a je rok od roku stále rýchlejší a rýchlejší, keď stále na sebe a na svojej jazde stále pracuje, aby sa udržal na špici. Už len letmým pohľadom na fotky či videá z týchto dvadsiatich rokov môžme vidieť, ako sa jeho jazdný štýl menil. Najmä však v posledných rokoch, kedy sám priznáva, že sleduje svojich súperov, ako sa na motorke pohybujú, ako pracujú a aj vďaka tomu prispôsobuje svoj jazdný štýl novým podmienkam. A toho dôkazom bola aj minuloročná sezóna, počas ktorej Valentino nenechával nikoho na pochybách, že je majstrom svojho remesla, pretože šampionát viedol hneď od prvých pretekov v Katare až prakticky do posledných pretekov vo Valencii, kde aj vďaka penalizácii, ktorú dostal po pretekoch v Sepandu, o titul prišiel o päť bodov.

46-rossi_dscf1866.gallery_full_top_fullscreen

Valentino je tak bezpochyby Petrom Panom MotoGP, keď prosperuje zo vzrušenia z pretekania a s narastajúcim vekom sa stáva stále rýchlejší a agresívnejší. Dúfame preto, že tak ako bolo pred pretekmi v Katare oznámené, nás Doctor bude zabávať svojim umením ešte aspoň do roku 2018.

46-rossi_gp_0740-2_3.gallery_full_top_fullscreen