Sandra odkiaľ pochádzaš a kde momentálne žiješ?

Sandra: “Mojim domovom sú Vysoké Tatry, aj keď som bývala pár rokov v Poprade. Po ukončení univerzity v Prahe ako 24 ročná som odišla na Nový Zéland.”

Ako si sa dostala k motorkám a k pretekaniu?

Sandra: “V podstate to všetko začalo už od kedy si pamätám.  Motorky ma priťahovali už od detstva a vždy som snívala o tom aby som mohla jazdiť aspoň na cestách, keďže pretekanie bolo pre mňa v tej dobe nedostupný sen. Prvú motorku som si kúpila keď som mala 17, pravdu povediac si ani neviem spomenúť aký model to bol len si pamätám, že to bola červená Gilera 125.:)))) Takže takto to celé začalo. K pretekaniu som sa dostala až na Novom Zélande kde som mala prvý raz možnosť jazdiť na okruhu Pukekohe. Bolo to na Honde Fireblade model 2005, ktorú sme kúpili s mojim zamestnávateľom spoločne.”

Aké sú na novom Zélande okruhy? A aké v Afrike? Vedela by si to porovnať s europskymi, pripadne s anglickymi?

Sandra: “Pravdu povediac na Novom Zélande som jazdila hlavne na severnom ostrove na všetkých okruhoch. Na južnom ostrove som testovala iba na jednom okruhu, nepamätám si presne, ktorý to bol. Išli sme tam na národné preteky na 3 týždne na 3 rôzne okruhy ale buchol mi motor a nemala som dostatok financií aby sme kúpili novy a pokračovali v pretekoch. Bola to moja prvá sezóna v Superbike triede na Honde Fireblade. Ale vrátim sa k okruhom. V podstate všetky okruhy na Novom Zélande sú staršie okrem Hampton Downs, ktorý postavili v 2009 ak sa nemýlim. Na Novom Zélande a taktiež tu v Južnej Afrike je väčšina okruhov kratších a možno nie v takej dobrej kondícii ako v Európe. Ale to všetko záleží na okruhu, ťažko sa to zovšeobecňuje. V Južnej Afrike máme veľa úžasných a rýchlych okruhov. Môj najobľúbenejší je Welcom (Phakisa). V Anglicku som jazdila na všetkých okruhoch a tam je naozaj veľká rozličnosť čo sa týka dĺžky, šírky, veku a členitosti okruhov. Nájdete tam všetko od starého a najrýchlejšieho okruhu ako je Thruxton cez nové, široké , ploché a dlhé okruhy ako je Silverstone až po nebezpečný Cadwell Park, ktorý je úzky a veľmi členitý okruh s takzvaným “kopcom”, cez ktorý letíme s oboma kolesami vo vzduchu. Napríklad Moto GP okruhy ako Mugello a Sepang boli úžasná skúsenosť a musím povedať, že takéto okruhy tu v Južnej Afrike momentálne nie sú. Náš najznámejší okruh Kyalami v Johannesburgu sa už 2 mesiace prerába a dúfame, že bude vyhovovať WSBK a Moto GP kritériám. Testovala som aj v Španielsku na Alcarraz okruhu a v podstate by som zhodnotila, že v Európe máme výborné okruhy čo sa týka kvality a dĺžky.”

U muža sa pretekanie na motorkách berie tak nejako normálne, čo na tvoje pretekanie hovorí rodina?

Sandra: “V podstate keď sa to tak vezme tak tento šport je rovnako nebezpečný pre muža aj pre ženu. Ale máš pravdu pre ženu je to stále neobvyklé. Z počiatku moja rodina nebola veľmi nadšená, že som sa rozhodla nasledovať tento typ kariéry. Moje plány pred príchodom na Nový Zéland boli úplne iné, mala som sa vrátiť domov o tri mesiace. Ale to sa nestalo. Začala som jazdiť a rozvíjať si tam kariéru ako reqruiting manager, ako hlavná trénerka lyžiarskeho klubu v Aucklande. Moje zmýšľanie a ciele sa postupne začali meniť. Bolo to veľmi ťažké pre moju rodinu, keďže ma nevedeli pochopiť. Po 2.5 rokoch na Zélande som sa presťahovala do Austrálie, potom do Anglicka a teraz som v Južnej Afrike. A to všetko kvôli tomu, že si chcem splniť svoj sen. V súčasnosti mi rodina dáva maximálnu podporu v mojom pretekaní a vo všetkom čo by som chcela dosiahnuť.”

Mala si byť hlavnou trénerkou lyžiarskeho klubu. Takže v lyžovaní si asi veľmi dobrá?

Sandra: “Pretekala som v lyžovaní na Slovensku niekoľko rokov a potom som sa dala na vzdelávanie a trénerstvo. Pracovala som ako lektorka pre Slovenskú lyžiarsku asociáciu a pomáhali sme aj našim Slovenským pretekárom s vylepšením techniky. Na Novom Zélande som trénovala v Auckolandskom tíme juniorov pretekárov. Bola to úžasná skúsenosť aplikovať všetky skúsenosti v zahraničí v takom veľkom tíme a pozerať sa na úspechy detí. Veľmi sa teším, že mi dali túto príležitosť, boli to úžasné 2 roky a cítim, že môj tréning mal pozitívny dopad na deti. Club ma pozýva na výjazdy každý rok odkedy som odišla, ale kvôli mojej pretekárskej sezóne to nie je nikdy možné.”

Ako dlho pretekáš a s čím si začínala?

Sandra: “Pretekám od roku 2008 s prestávkami. Pretekala som jednu sezónu na Zélande v superbike (Honda Fireblade 2008), potom v Britskom šampionáte superstock 1000 v rokoch 2011/2012 pre továrenský Kawasaki Team (MSS Kawasaki), zopár pretekov po svete ako Dytona na Harley Davidson, Costa Rika na Kawasaki ZX6 pre Castrol Team a v Južnej Afrike koniec sezóny 2013. Počas rokov 2012 a 2013 som testovala pre Kawasaki team v Malajzii na Kawasaki ZX10, v Taliansku na okruhu Mugello pre MV Augusta na 675 a taktiež v US zopár testov. V máji 2015 som testovala pre Wilbers Team na BMW S1000RR po dlhej 1.5 ročnej prestávke. V júny 2015 som začala vlastný Superbike 511 Racing Team tu v Južnej Afrike s podporou BMW Motorrad a BMW Bavaria.”

 

 

12243875_10207581155234451_2052609916_n

Čo považuješ za tvoje najväčšie úspechy v doterajšej kariére?

Sandra: “V podstate ja sa stále učím a zberám skúsenosti. Ťažko povedať čo považujem za svoj najlepší úspech, zlepšujem sa každý tréning a to je pre mňa úspech.  Myslím, že najviac som sa tešila, keď som sa kvalifikovala v Britskom šampionáte 1.5 sekundy od rekordu trate na brands Hatch GP. V pretekoch som skončila 24. z 57 pretekárov. Ďalší úspech pre mňa bolo dvojité víťazstvo na Costa Rike v Supersport triede. Mala som zopár extrémne úspešných testov ako v Sepangu (Kawasaki ZX10),  v Amerike na Chuckawala okruhu (Harley Davidson XR12 a Yamaha R6) a taktiež tu v Južnej Afrike sa dostávame bližšie a bližšie k víťazstvu. Nie je to ľahké začať s novou motorkou ako je BMW S1000RR, ktorá má síce obrovský potenciál ale je komplikovaná čo sa týka nastavenia a elektroniky. Stále sa učíme.”

Aká bola tohtoročná sezóna?

Sandra: “Začala som jazdiť neskoro až ku koncu sezóny. Čakala som na sponzora, ktorý sa zaviazal na tri roky ale nikdy som sa nedočkala. Takže v júni 2015 sme sa rozhodli, že musíme začať s tým čo máme a uvidíme kam to môžme dotiahnuť.  Môj tím ma sídlo v Kapskom meste, kde som sa presťahovala z Johannesburgu po dvoch rokoch. V podstate mám kontrakt s Danie Maritz Racing, ktorí pripravujú moju motorku na testy a preteky. Naša dielňa je len 2 minúty od okruhu Killarney , čo nám umožňuje testovať čo potrebujeme. Pretekala som len dvoje národné preteky, na prvých som sa kvalifikovala 7., ale spadla som v daždi z 5. miesta. Na druhých som skončila celkovo 10. Vo voľnom tréningu som bola 5., lenže v pretekoch sme mali problém so spojkou a nemohla som odštartovať tak som začala z posledného 33. miesta. V najsilnejšom regionálnom šampionáte moje najlepšie umiestnenie bolo 6. Pravdu povediac je to pre nás stále frustrujúce, keďže máme pocit, že urobíme 1 krok dopredu a dva dozadu a to len preto, že testujeme veľa rôznych vecí aby sme našli správnu rovnováhu, „basic set up“. Túto sezónu a celé leto, ktoré začína teraz, berieme ako test a skúšame všetko možné, aby sme mohli budúci rok bojovať o pódium v národnom šampionáte. Čo sa týka informácií, veľmi nám pomáha ALFA Racing z Nemecka a BMW Motorrad tu v Južnej Afrike.”

12143088_1679547488999125_8545362474939437735_n

Tu u nás o pretekaní v Afrike v podstate nič nevieme, aká je tam konkurencia? A prečo práve pretekanie v Afrike?

Sandra: “Ako som spomínala jazdila som v Británii v 2011 a 2012 roku. Taký plán bol aj na rok 2013, ale bohužiaľ náš tím stratil najväčšieho sponzora na začiatku sezóny a MSS Kawasaki Team sa rozpadol po 27 rokoch. Motoršport je o peniazoch ako určite viete a v súčasnej dobe je to veľmi ťažké čo sa týka sponzorského. Tímy sa spoliehajú na sľuby, ktoré nie sú vždy úprimne a takto to potom dopadne. Škoda. Je to naozaj veľmi smutné po tom všetkom, čo MSS Kawasaki dosiahli. Veci sa udiali v marci na začiatku sezóny a pre mňa to znamenalo koniec môjho pretekania v Británii, keďže ja som bola sponzorovaná mojim tímom. Moji tímový kolegovia boli všetci Angličania, ktorí jazdili už roky v Britskom šampionáte a mali taktiež osobných sponzorov. V 2013 som testovala pre niekoľko tímov, ale koniec koncov by som musela nájsť sponzora aby som im mohla zaplatiť za sezónu. Tak to funguje pre 95% jazdcov v motošporte. Do Južnej Afriky ma pozval jeden malý tím nazývaný Adrenalin Powersport. Dohoda bola taká, že odpretekám posledné dva preteky v sezóne 2013 a keď všetko pôjde podľa plánu tak ostanem jazdiť aj v roku 2014. Medzi tým sme pracovali na viacerých možnostiach ako Španielsky šampionát v kombinácii s Britským, ale to v poslednej chvíli tiež nevyšlo… Keďže som nemala istú budúcnosť, rozhodla som sa ostať v Johannesburgu a pracovať na tom, aby som si zaistila miesto v tíme v Európe, US alebo tu v Južnej Afrike. Takto to v podstate celé začalo. Južná Afrika má veľmi talentovaných jazdcov, ktorí pretekajú po celom svete. Problém je v tom, že v tejto krajine sú 2 národné šampionáty a pravidlá sa menia často, čo spôsobuje, že jazdci sa premiestňujú do šampionátov, ktoré im vyhovujú ich pravidlami. Od budúceho roka budú pravidlá hlavného šampionátu viac otvorené a dúfame, že na štarte bude viac pretekárov. Keby sa obidva národné šampionáty zlúčili, tak máme na štarte 40 pretekárov na vysokej úrovni. Potrebovali by sme, aby oba šampionáty boli prenášané naživo v televízii, čo by zvýšilo záujem súčasných a budúcich sponzorov. Momentálne sa preteky vysielajú o týždeň neskôr.”

Nejazdí sa ti v tých horúčavách a v tom počasí zle?

Sandra: “Čo sa týka teploty, my pretekáme v zimnej sezóne, takže teploty sú v rozmedzí 15 a 30 stupňov čo nie je zlé. V lete máme prestávku.”

Aký bol najhorší moment tvojej kariéry?

Sandra: “Keď som si myslela, že mojej kariéry je koniec. Stalo sa to viac krát… Vieš ako to je v športe… Veľa sľubov na stole, ale len málo ľudí ich dodrží. No nevadí ja sa nevzdávam a pravdu povediac vybudovali sme úžasný tím, kde všetci sú naplno motivovaní uspieť.”

Máš sponzorov len z Afriky, alebo aj zo Slovenska?

Sandra: “Sponzorov zo Slovenska nemám. Snažila som sa získať podporu v mojej krajine, ale beznádejne. Vždy som bola sponzorovaná tímom, pre ktorý som jazdila. Mala som naozaj šťastie, pretekala a testovala som väčšinou pre veľké/tovarenské tímy. V 2014 som sa dostala do situácie, keď som nemala žiadnych sponzorov a tím. Nejazdila som až do júna 2015. Oslovila som BMW Južná Afrika a iba vďaka ich podpore som bola schopná začať opäť jazdiť. Poskytli mi motorku a zopár iných výhod na základe sľubu od môjho budúceho sponzora, ktorý sa zaviazal, že bude platiť zvyšok nákladov na odštartovanie môjho vlastného tímu. Čakala som viac ako pol sezóny, ale nič sa nedialo a sponzorské stále odkladali. Bola som v zložitej situácii, keďže som nechcela prísť o podporu BMW SA. V júni 2015 som sa rozhodla, že už čakať nebudem a začnem svoj vlastný tím na vlastnú päsť. A tak aj bolo. Okrem BMW a Danie Maritz Racing som našla zopár malých sponzorov a zvyšok platím sama. Mám úžasného manažéra a mechanikov, ktorý sú mojou obrovskou podporou. Začali sme neskoro v sezóne na úplne novej motorke, ale musím povedať, že veľmi úspešne sme si vytvorili meno v tejto krajine. Vďaka pánu Bohu nás obišli veľké pády. Hlavná sezóna nám skončila. Plánujem ešte jedny preteky v Superbike 5. decembra a potom “endurance “ 9 hodinové známe preteky na 150cc na Killarney okruhu. Veríme tomu, že BMW nás podporí viac do budúcej sezóny, viac budem vedieť po 18. novembri. Testovať do roku 2016 začíname v januári.”

Čo to je, čo ťa tak chytilo na pretekaní?

Sandra: “Všetko. Milujem tú výzvu, milujem rýchlosť a všetko čo súvisí s pretekaním. Je to neopísateľný pocit spokojnosti, keď sa nám podarí uspieť. Dávame do toho srdce a sme v tom spolu v dobrom aj zlom. Chceme byť najlepší v každom smere a robiť veľa dobrých skutkov pre choré deti a deti z domova cez pretekanie. Ja si myslím, že všetko má mať nejaký zmysel okrem toho, že jazdím dookola v rýchlosti. Musíme prinášať niečo dobré do spoločnosti.”

Čím sa v Afrike živíš? Hovoríš, že okrem pretekania aj pomáhaš deťom….

Sandra: “Za posledné 2 roky čo som tu, som veľa lietala do Európy. Fotila som pre nemecký katalóg Louis v 2014, ale tu v Južnej Afrike robím s autami. Od budúceho mesiaca by som mala začať trénovať jazdcov/pretekárov na okruhu, momentálne ešte doťahujeme podmienky, keďže budem pracovať v partnerstve s miestnym okruhom. Čo sa týka detí, začali sme s charitou na posledných pretekoch a veľmi by som v tom rada pokračovala. Chcela by som vytvoriť viac projektov, kde môžme pomáhať deťom z detského domova alebo chorým deťom v budúcnosti. Je ich tu naozaj veľa.”

Keď si doma na Slovensku, chodíš si aj zajazdiť na napr. na Slovakia ring, či do Brna?

Sandra: “Nie nechodím. Nemám tam motorku a pre mňa je najdôležitejšie tráviť čas s rodinou, keďže sa nevidíme často.”

Aké máš plány pre nasledujúcu sezónu?

Sandra: “Plánujeme pokračovať s BMW ako 511 Racing Team s tým, že v mojom tíme bude ďalší jazdec Ronald Slamet, ktorý pretekal aj Europe Superstock 1000  túto sezónu. Plánujeme pretekať v národnom šampionáte a ak sa nám podarí radi by sme pretekali v Maccau road race na konci sezóny. “

Kde by sme ťa mohli najbližšie vidieť?

Sandra: “Budem doma na Vianoce ale co sa tyka pretekania pravdepodobne v Juznej Afrike v Kapskom meste.”

Chcela by si niekomu niečo odkázať?

Sandra: “Chcela by som odkázať všetkým ľuďom čo majú sny nech sa ich nevzdávajú.”

Ďakujem veľmi pekne za obsiahly rozhovor a prajem ti veľa úspechov v najbližších pretekoch a aj v nasledujúcej sezóne!

Sandra: “Ďakujem aj ja”.