Tvoja sezóna sa naplno rozbehla, čo všetko ťa tento rok čaká?

„Tento rok už boli vlastne tri preteky. Prvý bol vo Švajčiarsku v Bazileji, kde som bol na druhom mieste, a potom bol Berlín, ktorý bol dvojdňový. Keď sú to u nás vlastne dvojdňové preteky, tak prvý deň sú jedny preteky a ďalší deň druhé preteky, nespája sa to dohromady, aby bola jeden deň jedna polovica a potom druhá. Prvý deň som bol namotivovaný a nakoniec to nedopadlo, pretože som posledný skok spadol. Síce ľahko, nič sa nestalo, ale nakoniec z toho bolo, myslím, až deviate miesto. Bol som z toho smutný a nahnevaný a druhý deň som skončil štvrtý. To sa podarilo lepšie, neriskoval som toľko, takže štvrté miesto nebolo zlé. V našom športe už to začína byť nie vyhrotené, ale přehrocené, pretože niektoré tie triky sú šialené. Ale užívam si to, baví ma to. Vždy, keď skončia preteky a nie som spokojný s výsledkom, tak som chvíľku trochu napenený, ale vyrazím domov a hovorím si, že v pohode, že máme budúci víkend ďalšie preteky, takže už sa teším na ďalšie preteky.“

„Tohtoročnú sezónu nás čaká minimálne asi 15 pretekov, takže sme v úplnom začiatku. Dá sa to strašne zlepšiť alebo totálne zhoršiť, takže vôbec nehovorím, čo na konci roka bude, uvidíme.“

„Čo sa týka tohtoročnej sezóny, tak vlani som mal za celý rok voľné štyri víkendy, pretože to bolo strašne našlapané, a tento rok to začína byť veľmi podobné. Tento rok mám prvý voľný víkend, ktorý mi vyšiel teraz na výstavu, takže som rád, že sa sem môžem pozrieť. Od začiatku roka som jazdil veľa v Anglicku, kde som bol skoro každý víkend, kde sa jazdili arenakrosy. Boli to superkros a pri tom som skákal freestyle ako exhibíciu pre show. Bola tam super atmosféra. Som veľký kamarát so superkrosovými pretekármi, s Francúzmi, ktorí by som povedal, že sú asi najlepší Európania, takže ma to strašne bavilo. Teraz to dokonca vyzerá, že najbližšia zastávka bude aj tu v Českej republike. Teším sa na to, pretože som s motokrosom a superkrosom začínal, takže k tomu mám veľmi blízko.“

„Plánujem tiež svoju akciu „Pilníkovo neskoré popoludnie,“ ktorá prebehne 8. 7. 2017, tento rok to bude už 12. ročník, čo už je celkom veľká tradícia. Celé si to organizujem ja sám a vlani som tam mal cez šesť tisíc divákov. Bolo to celkom náročné, vlastne tam nevyberám žiadne vstupné, takže sa ľudia môžu prísť pozrieť zadarmo, čo je pre nich asi zaujímavé a diváci navyše vidia jazdcov, ktorí skáču na veľkých pretekoch. Mal som tam dvoch chlapcov z Austrálie, niekoľko chalanov z Talianska a ďalších. Keď tam skáčeme, tak ľudia sú od nás na päť metrov, ani nie, takže skáčeme nad ich hlavami, takže je to pre nich trochu niečo iné, ako keď sedia vlastne na tribúne v aréne a sú od nás sto metrov ďaleko. Takže tým je to možno trochu zaujímavé. Vždy mi vyšlo počasie, asi som niekoho uplatil, tak dúfam, že to vyjde aj tento rok, musím zaklopať.“

„Všetko si to užívam, hovorím, že si žijem svoj sen od malička. Vlastne keď som bol malý, tak som začal v troch rokoch jazdiť na motorke vďaka otcovi, ktorý jazdil motokros a enduro, takže som začal vďaka nemu. Keď som mal štyri roky, tak všetky deti sa asi pozerajú na večerníčky a ja jediné, na čo som sa pozeral, čo ma bavilo, tak som sa pozrel na tú znelku Večerníčka, a akonáhle začala rozprávka, tak som odbehol a šiel som si pustiť na VHS kazete Travisa Pastranu, takže to bol môj večerníček každý deň. To ma bavilo, sledovať Travisa a Jeremyho McGratha, ako jazdia preteky a dnes som s týmito chlapcami obrovský kamarát, takže sa mi splnil obrovský sen. Ako hovorím, žijem si svoj sen, svoju rozprávku, žijem s úsmevom, baví ma to, z môjho koníčka sa stala moja práca a to je paráda. „

Keď si sa s týmito chlapcami stretol prvýkrát, ako sa na to pozeráš takto po rokoch spätne, aký to bol zážitok?

„Tých zážitkov je miliarda. Keď som išiel k Travisovi Pastranovi do Ameriky prvýkrát, tak to pre mňa bolo asi ako pre silne veriaceho človeka, ako keby sa stretol s Bohom, tak asi niečo podobné. Pre mňa to bol jednoducho taký zážitok. Zrazu som letel do Ameriky za Travisom Pastranom k nemu domov. Prišiel som tam, Travis o mne nevedel takmer nič, pozdravili sme sa, bol tam ešte otec, Petr „Kuchta“ Kuchař a Marek Rejman (organizátor pražských FMX Gladiator Games) a on na mňa: „Tak, ty si ten pretekár, super, tak poď.“ My sme tam mali tašky v rukách a to „nechaj to tu a poďte so mnou.“

„Vzal taký ten golfový vozík, do ktorého sme naskočili len ja s ním, nič iné, prišli sme k jeho garáži, tam mi hodil helmu a povedal mi, nech si vezmem pitbike. Tak som si na neho sadol, vzal helmu, on tiež a išiel som za ním. Mali sme sa vlastne prejsť jeho záhradou, lenže jeho záhrada je asi veľkosti Praha 4, takže sme sa išli prejsť záhradou ako les. Tak sme prechádzali a on ako nešiel veľmi pomaly.“

„Išiel som za ním, aby mi neušiel, a zrazu pozerám, že ide a zrazu skok. Nevedel som, čo je to za skok a on letí predo mnou, tak čo, držím rovnako plyn ako on, letím a zrazu podo mnou nejaký potok, stromy, tak si hovorím, no pekne, doskočím a bol som v pohode, potom prišli ďalšie zákruty a zase skok, zase letíme, strašne veľký skok na tak malé motorky. Takto sme išli približne päť desať minút, takú malú srandovnú trať a prišli sme späť k nemu do tej garáže, kde mal snáď tak 60 motoriek, bolo ich strašne veľa.“

„Tak sme prišli a on hovorí: „Tak ma teší, ja som Travis,“ ja „áno, ja som Peter, tiež ma teší,“ strašne som sa klepal a tak som si hovoril, či to bol taký začiatok ako testovačka, či tam s ním asi môžem vôbec byť. Takže som vlastne prešiel prvým testom, prospel som.“

„Bol to pre mňa veľký zážitok a on na mňa, „takže sa pôjdeš učiť salto?“ A ja na neho, že už ho viem, tak on, že super, že vezmeme motorku a pôjdeme jazdiť. Požičal mi motorku, KTM, začali sme skákať, ja som robil saltá, takže on bol nadšený a ma to hrozne bavilo. To bol pre mňa neskutočný zážitok. To bolo prvýkrát, kedy som u neho strávil asi tri dni, to bolo niečo neskutočné.“

„O dva roky neskôr som k nemu išiel znova. To som išiel len s tatkom a prišiel som tam, rovno som si kúsoček od neho rezervoval hotel. Prišiel som za ním, že tam idem trénovať a on: „kde máš kufre?“ A ja hovorím „na hoteli,“ a on „si sa zbláznil, predsa nebudeš bývať na hoteli, choď tam, odhlás sa a príď sem, bývaš tu u mňa. „Tak som si hovoril, že je to také hlúpe, ale musel som tam ísť, odhlásiť sa, prísť k nemu a vlastne som býval u Travisa doma.“

„Býval som tam asi desať dní, čo bol pre mňa asi najväčší zážitok v mojom živote. Stali sa také veci, že sa zrazu z takejto žijúcej legendy stal môj najväčší kamarát. On sa zmienil, že miluje zmrzlinu, takže sme jazdili na zmrzlinu, denne sme skákali, učil som sa u neho dvojité salto, bavili sme sa. To bolo niečo neskutočné, býval som u legendy a môjho vzoru.“

„Trebárs raz večer sme išli do steak housu na večeru a ja som mal požičané auto. V Amerike ma prekvapilo, že sa jazdí naozaj veľa podľa predpisov, pomaly. Po diaľnici sa jazdí najviac okolo 90 – 98 km/h alebo koľko to vychádza a cez dediny naozaj tých 40, nikto tam nepreteká. Išli sme na večeru a potom sme z tej reštaurácie vyrážali asi okolo pol jednej ráno a sadáme do auta a Travis hovorí: „tak, kto tam bude prvý, je víťaz!“ Ja hovorím: „Ja nepretekám …“ a on „hahaha“ len niečo prehodil a vyrazili sme pomaly. Zastavíme na križovatke, on sa na mňa tak pozrel a pri tom vyštartoval, že som ho ani nevidel. Ja som sa naozaj bál, aby mi nezobrali papiere alebo niečo. Išiel som rýchlo, ja by som dokonca povedal asi, že to bolo moje maximum, čo viem, ale jeho som vôbec nevidel. Prišiel som k baráku, on tam opretý o auto, robil akože fajčí, aj keď samozrejme nefajčí, ale vraj kde som. Tak som mu hovoril, že som išiel na maximum a on „v pohode, ja tu čakám asi osem minút,“ takže to boli zážitky, akože nie jeden, ale to bol zážitok každých päť minút. To keby som mal rozprávať, tak popíšeme články na mesiac dopredu. To boli neskutočné veci, ktorých si veľmi vážim, že som ich mohol zažiť.“

„Travis bol vlastne tu dvakrát v Prahe a ja som sa tu o neho staral, takže máme ďalšie zážitky tu z Prahy a tých zážitkov je s takým človekom naozaj veľa. „

Si s ním teraz v kontakte? Ako často sa vidíte?

„Teraz som u neho asi štyri roky nebol, pretože mal Travis hlavne malé deti. On mi dokonca vtedy písal, nech prídem. Viem, že by som na 100% býval zase u neho doma, pretože by to chcel, ale prišlo mi také hlúpe bývať u neho, keď tam budú dve malé batoľatá a ja tam budem s ním. Takže mi to prišlo lepšie skôr chvíľku počkať, ale v kontakte som s ním stále. Mám na neho mobil, často krát si píšeme napríklad len smsku, ako sa darí, čo je nové.“

„Poslal som mu napríklad svoj nový trik, ktorý som sa naučil. Nazval som ho Kapitán Pilát, tak som mu to poslal a on z toho bol úplne nadšený a potom ma pozval na tie jeho Nitro Circus, kde som to skákal. Tiež čo robím môj obľúbený skok, tak som ho nazval TP ako Travis Pastrana, pretože on bol prvý, kto ten skok skočil a ani to nepomenoval. Ja som ho začal teraz robiť, všetci hovoria, že to mám najviac na svete, a tak som mu to poslal, či to nevadí, že som to pomenoval po ňom, nech mu tento skok neberiem, tak bol z toho nadšený. Poslal mi nejaké video, ktoré ma zahrialo pri srdci. Také veci, ktoré sú „maličkosti“, ma strašne potešili. „

Keď sme boli na výstave Motosalón, hovoril si, že si si to už vo štvrtok prešiel, zaujalo ťa niečo?

„Prešiel som to najprv celkom rýchlo a potom v nedeľu ešte raz. Samozrejme, že som rád, že som tam po dlhej dobe mohol byť. Ako som už spomenul, vlani som mal strašne veľa akcií a nebol vôbec čas, ale vo štvrtok som tu videl niekoľko zaujímavostí a niekoľko krásnych dievčat. Som za to rád, pretože som motorkár celým srdcom.“

„Priznám sa, že ani cestnú motorku nemám, pretože na to nemám čas, a bohužiaľ keď niečo riešim, tak so sebou veziem mraky papierov a vecí, takže jazdím veľa autom. Hovorím, že možno, až nejako vyspejem, pretože napríklad dva roky dozadu som ešte len začal piť pivo, tak napríklad za pár rokov nebudem jazdiť na ničom inom ako na cestnej motorke. Cestné motorky milujem, sledujem MotoGP, snažím sa stále sledovať všetky výsledky a všetko možné aj hlavne kvôli kamarátom od cestných motoriek, ale bohužiaľ na to čas nie je, pretože toto ma napĺňa takým štýlom, že nie je veľa voľného času.“

„Tu na výstave som našiel niekoľko fakt zaujímavých vecí. Mám tu sám svoje dve motorky vystavené, takže som tu až do večera a uvidíme, čo tu nájdem zaujímavého.“

Zastavujú ťa ľudia, chcú sa fotiť, autogram?

„Samozrejme, že pár takých bolo. Nebudem klamať, že ma to nepoteší, samozrejme, že ma to zahreje pri srdci. Hovorím si, že asi to nerobím tak zle, ale samozrejme, že musím byť ešte lepší, musím sa lepšiť, ale určite toto poteší.“

Máš nejaký nový skok, ktorý plánuješ predstaviť?

„Je toho veľa, mám veľa nápadov. Teraz mám dva také, ktoré som ľahko začal trénovať, ale zatiaľ stále neviem, či pôjdu zvládnuť dokončiť, alebo nie, ani nebudem hovoriť, čo to je, pretože mám vždy rád prekvapko. Uvidíme, sú to nové veci, ktoré ešte nikto nikdy neurobil. Ako sa dnes robia tie otočky vlastne s celou motorkou z tej špeciálnej rampy, volá sa to flair, čo je otočka o 540 °, tak ja som si hovoril, že keď to ide o 540 °, tak to možno pôjde ešte o viac. Tým som ľahko napovedal, skúšam nejaké veci, ale uvidíme. Trebárs zistím, že to vôbec nepôjde a pôjdeme ďalej. „

Ako sa vám v hlave rodia tie skoky? To sa napríklad raz zobudíš a povieš si, toto by išlo alebo si vezmeš pivko a napadne ťa to pri ňom?

„To je presne ono, večer ležím v posteli a hovorím si, dnes mi to nešlo, ako by som to mohol vymyslieť inak a teraz mi tam naskočí myšlienka a hovorím si, to je ono, to musím dať. A napríklad ďalší deň zistím, že napríklad vôbec. Trebárs ten skok Kapitán Pilát som vymyslel večer, keď som ležal v posteli a hovoril som si, že musím niečo vymyslieť. Zrazu ma to napadlo a potom som to asi za trištvrte hodiny skákal, že som ten skok vedel. To bolo neskutočné.“

„Teraz už to robím vlastne skoro dva roky a som stále jediný na svete, kto to zvládne. Chlapci to trénujú a nejde im to. Oni sa mi zmienili, také tie hviezdy, ktoré to skúšali, a hovorili, že sú „nasraní“, že im to nejde. Tak nehovorím, že ma to nepoteší, ale je to veľmi individuálne. Napríklad trik, ktorý robí veľa jazdcov a naopak mne vôbec nejde. Uvidíme, či vymyslím nejakú vec, ktorú sa naučím za chvíľku alebo sa to nenaučím nikdy. „

Mal si nejaký taký „ležiak“, ktorý ti dlho ležal v hlave a nakoniec sa to podarilo alebo si to vzdal?

„Mal som, dokonca práve túto otočku s motorkou o 540 °, to som trénoval dva roky. Stále to nešlo, nemohol som na to prísť, chýbala mi tam taká malinká maličkosť, na ktorú som prišiel po tých dvoch rokoch. Potom som sa to naučil, ale celkom to bolelo. Mal som niekoľko pádov, práve aj teraz v Berlíne som pri poslednom skoku z toho spadol. V tréningu som urobil jeden a vo finále som z toho bohužiaľ spadol a na druhý deň som bol tak namotivovaní, že som ich dal v tréningu asi 15 za sebou a chlapci na mňa pozerali, či som sa nezbláznil a ja hovorím, nie, potrebujem to natrénovať, aby som to mal isté, chcel som to zvládnuť. Je to nejaká doba, než sa to človek naučí a ešte sa mi asi nestal skok, ktorý by som úplne odpískal. Aj keď som od neho napríklad na nejaký čas opustil, tak som sa k nemu po nejakej dobe zase vrátil. „

Nedávno si navštívil továreň KTM, aké to tam je, videl si tam vlastne aj továrnu motorku MotoGP.

„Ja vlastne jazdím ako továrny jazdec KTM od roku 2008, takže vo fabrike som bol už naozaj veľakrát. Je to tam niečo tak nádherného, bol som na miestach, kam sa len tak obyčajný človek nedostane, a keď som videl, ako tie špeciály robia … Teraz naposledy som tam sedel na špeciály MotoGP, tak keď vidím túto motorku, tak si hovorím, že je to niečo neskutočné, navyše hovorím s tými mechanikmi. Napríklad pri motokrose, mechanici, ktorí sa starajú o motorku majstra sveta Cairoliho, tak na tú motorku je jeden mechanik, ktorý sa tam o ňu stará. A teraz som šiel s týmto mechanikom k motorke MotoGP a tam je na jednu motorku päť mechanikov, tak aj oni sa tomu smiali a hovorili, že je to tak zložité, že na to musí byť päť chlapov a inde je jeden.“

„Je tam skvelá partia, všetci majú kamarátske vzťahy, ale je to niečo tak neskutočného, ako oni makajú. Teraz vlastne pristavili novú časť fabriky. Jedným z šéfov je Pit Bierer, s ktorým mám veľmi dobrý vzťah, a teraz naposledy, keď som tam bol, tak som bol u neho v kancelárii. Tak som mu tam vychvaľoval, ako je to tam krásne a aký majú pekný vzhľad a on hovoril, že sa mu to tiež hrozne páči a hovorí, snáď nekecám, ale myslím, že to tak bolo: „no vidíš, a za dva roky sa tú pôjde majstrovstvá sveta v motokrose. „a ja hovorím ako kde? a on: „no tu, pred oknom“ a ja „veď je tu lúka“ a on: „áno, ale už sme zapísaní v kalendári majstrovstiev sveta,“ a ja: „tu budú majstrovstvá sveta? tak to sa prídem pozrieť tu do kancelárie „a on:“ si vítaný. „

„Takže podľa môjho do toho KTM veľa šliape. Viem, že napríklad majú takú tradíciu, že každé tri roky, čo sa týka motokrosových motoriek, chcú dať nový rad motoriek. Úplne celé, počnúc od rámu, po motor, všetko chcú zmeniť. Teraz veľa makajú na dvojtaktných motorkách so vstrekovaním, to by som mal teraz v lete už testovať. Takže by sme mali jazdiť na dvojtaktnej motorke so vstrekovaním bez karburátorov. Myslím, že je to dobre, je to európska značka. Vzťahy s ľuďmi majú dobré, sú to sympatickí a veľmi príjemní ľudia. Mňa to teší a je to pre mňa ohromná pocta, že tam s nimi môžem byť. „

Peter Pilát pri MotoGP Rakúska 2016

Keď si spomínal MotoGP, máš nejaký tip na túto sezónu?

„Prvé preteky ma trochu prekvapili, ale MotoGP nie je o jedných pretekoch, ale o celej sezóne. Tak uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. Inak môj kôň je stále Valentino Rossi, ale pochopiteľne budem fandiť aj stajni KTM a samozrejme všetkým českým chlapcom! „

Nedávno si sa bohužiaľ škaredo zranil, ako si na tom teraz?

„Bohužiaľ som mal 12. marca na moje narodeniny pád vo Francúzsku a bohužiaľ to trochu odniesla noha. Nebol to žiadny veľký pád, ale bohužiaľ som si urobil veľký výron členka, a tak som si musel dať na pár dní pauzu! Bohužiaľ som vďaka tomu prišiel aj o jedny preteky majstrovstiev sveta NIGHT of The Jumps v Poľsku, ale čo sa dá robiť. Stále mám úsmev na tvári a verím, že už za pár dní budem späť! MUSÍM !!! 🙂 Snažím sa to liečiť, ako to len ide. Stále chodím do KRYO Centra do Modřan do kryosauny a to mi veľmi pomáha, takže verím, že za pár dní opäť lietam hlavou dole! „

Na NIGHT of The JUMPs si predsa len bol, ale v úplne inej roli, keď si zasadol do poroty. Aké to bolo?

„Bolo to pre mňa niečo nové, vidieť tie preteky nie z pohľadu za riadidlami, ale z pohľadu poroty. Nikdy som ešte v porote na majstrovstvách sveta NIGHT of The Jumps nebol, a tak som bol rád, že som mohol byť aspoň tam, keď už som nemohol pretekať. Každopádne som aj videl, že to porota nemá úplne jednoduché! Vždy keď zajazdím a nemám to hodnotenie, ktoré by som čakal, tak som naštvaný, ale teraz aj tým, že som mohol nahliadnuť hlbšie do toho hodnotenia, tak mi to možno aj pomôže niečo zmeniť, vylepšiť a tak! Nehovorím, že teraz už viem všetko potrebné a že nabudúce na pretekoch je to 100% výhra, ale niečo málinko asi upravím … Každopádne aj z môjho pohľadu by som nejaké veci v tom hodnotení upravil, ale ani sám teraz hneď z hlavy neviem, ako to upraviť. „